Ežo Vlkolinský je epická báseň od Pavla Országha Hviezdoslava, ktorá rozpráva príbeh o konflikte medzi zemianstvom a sedliactvom na konci 19. storočia. Hlavným hrdinom je Ežo, syn zemana Beňa Vlkolinského, ktorý po smrti svojho otca žije v zhode so svojou matkou Esterou. No jednej májovej noci sa Ežo rozhodne postaviť máj (symbol lásky) pred dom Žofky Bockovie, sedliackej dievčiny, do ktorej je zamilovaný. Jeho matka Estera s tým nesúhlasí a vyhlasuje, že si Žofku za ženu vziať nemôže. Keď Ežo odmieta matkinu voľbu nevesty, je z domu vyhnaný.
Ežo nájde útočisko u svojho strýka Eliáša, ktorý ho prijme do domu, ale z vypočítavosti. Eliáš chce Ežovi pomôcť oženiť sa so Žofkou, aby sa pomstil Esteri. Dej báseň odhaľuje morálne víťazstvo sedliactva nad zemianstvom a ukazuje, že pravá láska a hodnoty sú dôležitejšie než spoločenské postavenie.
Napokon, po mnohých rokoch, sa Estera zmieruje so synom a jeho ženou Žofkou prostredníctvom ich syna Benka. Žofka sa ukáže byť dobrou gazdinou a spolu s Ežom sú úspešnými hospodármi, čím dokazujú, že láska a poctivá práca sú kľúčom k šťastnému životu