Hviezdoslav je považovaný za najväčšieho slovenského básnika 19. storočia. V jeho poézii sa stretáva osobná reflexia, láska k prírode, spoločenská kritika aj filozofia. Krvavé sonety sú reakciou na hrôzy 1. svetovej vojny, Letorosty sú hlboko osobné a premýšľajú o zmysle života, a Hájnikova žena je baladický príbeh o cti, láske a zločine.
Hviezdoslavova jazyková bohatosť je ohromujúca – aj preto býva pre študentov ťažko stráviteľný. No ak sa človek prenesie cez archaizmy a zložité verše, objaví krásu myšlienok, hlboký humanizmus a nesmiernu citlivosť voči svetu. Krvavé sonety sú dodnes silné protivojnové posolstvo.