Jedného dňa v pavúčej rodine malý pavúk menom Zlatúšik vyzvedal od svojich rodičov, ako to v škole je a čo sa v nej učí. Po vysvetlení rodičov dostal nápad, že sa so svojou sestrou Minkou zahrá na školu. Vybrali sa za svojim kamarátom Hapčíkom, aby sa aj on hral s nimi. Našli si učiteľa, ich strýka, ktorý ich začal učiť matematiku. Zlatúšik ani netušil čo to je za predmet. Strýko mu vysvetlil, že to je počítanie. Ďalej sa stretli so Svalíkom, ktorý ich zase učil telesnú výchovu. Učili sa na nej udržať rovnováhu, lebo to je pre pavúkov dôležité a zahrali sa aj s loptou. Za telesnou výchovou si spravili oddychovú prestávku, tak ako to aj v naozajstnej škole býva. Počas nej zbadali motýľa a teda ďalšou hodinou bola prírodoveda, kde ich teta Smejka učila o vývine motýľa. Za tým nasledovala výtvarná výchova, kde si všetci pavúčikovia nakreslili svoj vlastný obrázok. Potom sa vydali na cestu za starkou Dobruškou, ktorá ich zase učila čítať a všetky písmená abecedy. Keď sa rozprávali o písmenkách, Hapčík vyslovil písmeno p- „p“ ako Peknuška. Peknuška bola ďalšia ich učiteľka hudobnej výchovy. Tam sa naučili hrať na rôznych hudobných nástrojoch. To už bola ich posledná vyučovacia hodina. Vybrali sa domov k svojim rodičom. Pri večeri im rozprávali, čo všetko v tej škole zažili, ako sa im páčilo a čo sa nové naučili. Rodičia ich pochválili a po náročnom dni ich uložili spinkať do ich pavúčich sietí, kde ešte stále mali otázky o škole, kým nezaspali.
ZÁVER:
Táto kniha sa mi veľmi páčila a zaujala ma, lebo je o príbehu pavúkov, ktorí sa hrali na školu. Kedže aj ja som sa zaujímala o to, ako to v škole naozaj je predtým ako som nastúpila do školy, mi táto rozprávka pripomínla mňa. Teraz už ako som školáčka, mám školu rada a aj všetky vyučovacie predmety v nej.