Novela z obdobia medzivojnovej literatúry od autora Romaina Rollanda opisuje príbeh lásky dvoch mladých ľudí – Petra Aubiera a Lucie. Ich láska sa začala počas bombardovania Paríža vo vlaku, práve vtedy Peter prvýkrát zazrel Luciu a to bol aj moment, kedy sa prvýkrát držali za ruky. Jeho mama bola kresťanka, otec úradník, mal staršieho brata Filipa, ktorý bol vo vojne hneď od jej vypuknutia. Domov sa vrátil dvakrát, druhýkrát to však už medzi súrodencami nebolo také ako kedysi. Petrovi do narukovania zostávalo ešte pol roka. Znova Peter uvidel Luciu na schodoch, až na tretíkrát sa rozhodol jej prihovoriť. S Petrom sa často stretávajú v chráme. Lucia predávala svoje obrazy, a tak raz Petrovi navrhla, že mu vytvorí portrét, Peter však tvrdí, že fotografiu nemá, a tak sa dohodli, že sa stretnú. Jej matka to tiež nemala v živote jednoduché, keď sa chcela vydať za Luciinho otca, jej rodičia jej to nedovolili. A to len kvôli tomu, že oni sú meštiaci a jej manžel bol obyčajný učiteľ. Ale ona sa aj tak rozhodla vydať. Avšak, po čase zomiera a Luciina matka sa musí zamestnať vo fabrike, následne otehotnie. Peter aj Lucia sú zmierení s tým, že zomrú, aj napriek tomu však plánujú spoločný život. Celý príbeh opisuje obdobie od 30. januára 1918 do 29. marca 1918. Na Veľký piatok sa s Luciou stretávajú v chráme, vo výklenku piliera. Tam si navzájom potichu vymenili manželské sľuby. Onedlho Lucia videla rusovlasé dievčatko, to isté, ktoré sa jej zjavilo s hrôzou v tvári aj tesne predtým, ako sa na nich zrútil pilier. Táto kniha získala aj Nobelovu cenu. Kniha sa mi páčila, a určite ju odporúčam. Podobne ako aj hlavné postavy si našli v ťažkých časoch jeden druhého, aj my by sme mali mať niečo, čo nás dokáže spraviť aspoň ako tak šťastnými, keď je potrebné čeliť nejakému problému.