Peter Šloser presvedčivo stvárnil nielen dvojtvárnych policajtov, ale aj úskalia, ktoré musí trpieť tá hŕstka spravodlivých, čo si napriek všetkému chce robiť svoju robotu poctivo. Nebojí sa poukázať na fakt, že národom zvolení zástupcovia na tom nie sú o nič lepšie a že fotiť sa s hromadou peňazí určených na boj proti mafii ešte neznamená, že tá hromada pochádza z čistých zdrojov.
Postáv sa v Mafiánskej poprave? zíde celkom pekný dav a hlavne spočiatku som mal dosť problém sa v nich orientovať. Neberiem to však ako negatívum, autor sa snažil vykresliť policajnú infraštruktúru, zloženú z krivákov, lenivcov, spravodlivých, úplatných a pripečených – takže tam logicky musel mať viacero ľudí, aby mohol pokryť všetky kategórie.
Samozrejme nechýba niekoľko prekvapivých zvratov a hoci som si celý čas myslel, že je jasné čo a ako, nakoniec to bolo úplne inak. Rozuzlenie vyšetrovania dáva zmysel, ale cesta k nemu ma trochu sklamala – v podobných knihách mám radšej postupné zaisťovanie stôp, skladanie mozaiky (paradoxne, metaforu so skladaním mozaiky z duše nenávidím) až kým všetko zapadne na svoje miesto. V Mafiánskej poprave? to skôr pripomínalo situáciu „skladám si puzzle, potom ich hodím o zem a kúpim si hotový obraz“.
Napriek mojím výhradám však Mafiánska poprava? určite nie je zlou knihou a právom si zaslúži pozornosť. Je to dielo, ktoré realitu neohýba do vizuálne pekných tvarov, naopak, podáva všetko tak, ako to je, a možno ešte o kúsok horšie. Niektoré pasáže by si možno z môjho pohľadu zaslúžili viac rozviesť, ale na prvotinu je to naozaj solídna krimoška.