Hlavnou postavou príbehu je Caitlin, šestnásťročná stredoškoláčka, ktorá sa vyrovnáva s náhlou stratou svojej najlepšej kamarátky Ingrid. Dej sa začína krátko po Ingridinej samovražde, ktorá Caitlin hlboko zasiahne a zanechá v nej prázdnotu a zmätok. Caitlin sa cíti izolovaná, stráca záujem o veci, ktoré ju predtým bavili, a má problém nájsť svoje miesto vo svete bez Ingrid.
Jedného dňa objaví pod Ingridinou posteľou jej denník. Prostredníctvom týchto zápiskov Caitlin postupne odhaľuje vnútorný svet svojej kamarátky, jej boj s depresiou a pocity osamelosti, o ktorých nemala ani tušenie. Čítanie denníka je pre Caitlin bolestivé, ale zároveň jej pomáha pochopiť Ingridine rozhodnutia a vyrovnať sa s jej stratou.
Počas nasledujúcich mesiacov Caitlin prechádza rôznymi fázami smútku. Spočiatku sa uzatvára do seba, vyhýba sa priateľom a rodine. Postupne však začína nachádzať oporu v nových vzťahoch – zoznamuje sa s Dylan, dievčaťom, ktoré sa prisťahovalo do mesta, a s Taylorom, spolužiakom, ktorý o ňu prejavuje záujem. Tieto nové priateľstvá jej pomáhajú znovu objaviť radosť zo života a uvedomiť si, že aj po tragédii je možné ísť ďalej.
Caitlin sa tiež vracia k fotografovaniu, ktoré bolo jej spoločnou vášňou s Ingrid. Spočiatku má pocit, že bez Ingrid to nemá zmysel, ale postupne nachádza v umení spôsob, ako vyjadriť svoje emócie a vyrovnať sa so stratou. Jej učiteľka fotografie ju povzbudzuje, aby pokračovala, čo Caitlin pomáha znovu nadobudnúť sebadôveru.
Kniha je rozdelená do štyroch častí podľa ročných období, začína a končí letom. Tento rámec symbolizuje cyklus smútku a uzdravenia, ktorým Caitlin prechádza. Na konci príbehu Caitlin nachádza vnútorný pokoj a prijatie Ingridinej smrti, uvedomujúc si, že hoci bolesť zo straty nikdy úplne nezmizne, život ide ďalej a je možné nájsť nové zdroje radosti .
Kniha Pôjdem tam, kam pôjdeš ty ma hlboko zasiahla svojou úprimnosťou a citlivým spracovaním témy straty a smútku. Tiež krásne ukazuje, ako môže umenie slúžiť ako prostriedok na spracovanie emócií. Caitlinin návrat k fotografovaniu symbolizuje jej cestu k uzdraveniu a znovuobjaveniu samej seba. Je to príbeh, ktorý zostáva v mysli ešte dlho po dočítaní a núti zamyslieť sa nad hodnotou priateľstva, života a dôležitosťou otvorenej komunikácie o našich pocitoch.