Polnočný bál
Keď mesiac vyplával na oblohu, hviezdy začali tancovať.
V tej chvíli sa na nádvorí zjavili tanečníci.
Niektoré dámy sa vykrúcali v tých honosných šatách.
V kúte nádvoria pár dievčat vyšíva.
Odrazu akoby vietor privial zvláštnu pani.
Bola celá v čiernom a na hlave mala závoj z hviezd.
„Som Luna, pani noci“ povedala.
Bol pri nej aj mladí pán.
„Toto je Zoro, môj syn“ začala ale nedopovedala,
lebo zazrela svojho syna ako sedí pri dáme a rozpráva sa s ňou.
Hudba neprestávala hrať.
Tanečníci boli ako bábiky na špagáte.
Tancovali ďalej.
„Prestaňte tancovať!“ skríkla nahnevaná Luna, ale oni nie.
Zdvihla ruky a vyslovila čarovné slová:
Hviezdy ba aj mesiac dáme na nich kliatbu chtiac-nechtiac!
A vtedy sa to stalo!
Tanečníci…………………skameneli!
A odvtedy na každý spln tancujú!