Hlavný hrdina Georg mal iba štyri roky, keď mu zomrel otec. Vo veku pätnástich rokov sa mu dostane do rúk list, ktorý napísal jeho otec Jan tesne pred smrťou. Jan sa ho hneď v úvode listu začne pýtať na vesmír, čo bola téma, ktorá Georga zaujímala najviac. Pri čítaní tak vzniká dialóg medzi otcom a synom ponad priepasť času – Jan mu často kladie otázky, ktoré Georga nútia poriadne premýšľať. Prostredníctvom listu Georg spoznáva svojho otca. List je ale popretkávaný aj príbehom o tajomnom dievčati s pomarančmi, do ktorého sa otec zamiloval. Veľmi otvorene píše synovi o všetkých svojich zmätených citoch. Keď sa mu náhodne podarí stretnúť s dievčaťom v kaviarni, zistí, že to je jeho priateľka z detstva – Veronika. V záverečných častiach listu Georgov otec opisuje šťastný život spoločný život s Veronikou. Tu Georg zisťuje, že Pomarančové dievča je jeho mama. Vďaka listu otec pomohol synovi dospieť, aj keď s ním nemohol už fyzicky byť.
Román Pomarančové dievča ma mimoriadne zaujal. Bolo dojemné sa vcítiť do pocitov pätnásťročného chlapca, ktorý prostredníctvom listu spoznáva svojho, už jedenásť rokov nežijúceho, otca. Autor dokázal z celkom jednoduchého príbehu vytvoriť čosi magické, vďaka krehkému a jemnému vyrozprávaniu sa o láske a živote. V závere deja kladie Georg jednu zásadnú otázku tomu, kto príbeh práve dočítal, a ňou nabáda na to, aby sa podobný rozhovor, ako absolvoval on so svojím otcom, odohral aj v rodine, v ktorej táto kniha práve pribudla. Toto dielo mi prinieslo hlbšie pochopenie hodnoty času a života. Pomohlo mi uvedomiť si, že každý moment, ktorý prežívame, je jedinečný a nemal by byť premárnený. Často sa necháme pohltiť každodennými povinnosťami a zabúdame na to, čo je skutočne dôležité – vzťahy, lásku a prítomný okamih. Kniha mi ukázala, že hoci smrť môže oddeliť ľudí fyzicky, ich myšlienky a láska zostávajú živé v spomienkach tých, ktorí ostávajú. Prostredníctvom Georgovej cesty som pochopila, akú hodnotu majú príbehy, ktoré si navzájom odovzdávame. Okrem toho ma tento román inšpiroval k zamysleniu sa nad veľkými otázkami života. Prinútil ma uvedomiť si, že aj obyčajné chvíle môžu byť čarovné, ak im venujeme dostatočnú pozornosť. Je to kniha, ku ktorej sa dá opakovane vracať a zakaždým v nej objaviť niečo nové. Nie je preto prekvapením, že Pomarančové dievča si získalo srdcia čitateľov natoľko, že sa stalo najlepšou knihou jesene 2014. Predpokladám, že so záujmom si ju prečítajú nielen mladí, ale aj ich rodičia.
