Preskočiť na obsah

Pompiliova Madona

    Pompílo bol starý beznohý žobrák ktorého každý deň jeho rodina využívala na žobranie pred chrámom. Pompilio bol celý špinavý, zapáchal a mal roztrhané oblečenie takže sa s ním nikto nechcel dávat do reči. Pre cestovateľov bol inšpiráciou, pretože reprezentoval najnižšiu vrstvu ľudu. Raz keď tak sedel pred chrámom tak mu okoloidúci hodil do klobúka dvojlírovník, ktorý bol na tu dobu veľmi vzácny ale on sa z toho netešil tak ako by mal, pretože jeho jediným prianím bolo dostať sa do chrámu k Madone aby mu vrátila naspäť nohy. Keď si otec Bernardo všimol ze Pompílio mal v klobúku takúto dráhu mincu dohodol sa s ním že ak mu ju dá zanesie do chrámu pod sochu Madony. Pompílo samozrejme neváhal a okamžite dal Bernardovi dvojlírovník. Večer keď sedel Pompílo v chráme tak sa mu zrazu pred očami zjavila Madona ktorá mu dala naspäť nohy a zobrala ho na púť do Albánskych hôr. Ráno keď Bernardo prišiel do chrámu tak našiel Pompília mŕtveho pod sochou Madony.