Pompiliova Madona je krátky príbeh od Hrušovského rozprávajúci príbeh Pompília, starého, beznohého lazara, ktorý každý deň už niekoľko desaťročí sedával a žobral pred chrámom Santa Maria Maggiore v Esquilíne. Mal len jedno prianie, a to dostať sa dnu a pokloniť sa Madone pred oltárom v nádeji že ho uzdraví a narastú mu nohy. Keďže sám sa do chrámu dostať nemohol, jeho jediná nádej bol otec Bernardo, no ten vždy odmietol a nikdy mu nepomohol.
Pompílio uvidí svoju šancu na Kvetnú nedeľu a rozhodne dať svoje štyri líry otcu Bernardovi, ktorý ho konečne zaniesol do chrámu. V noci Pompíliovi zázračne narástli zdravé nohy a s Madonou odišiel na ďalekú púť. Ráno keď sa otec Bernardo vrátil do chrámu, našiel Pompília mŕtveho.
Na diele sa mi najviac páčilo tragické zakončenie a zápletka. Taktiež, autor tam mal nádherné opisy.