Preskočiť na obsah

Popoluška

    Na knihe Popoluška ma veľmi zaujalo aký je osud v živote človeka vrtkavý. Že dobro vždy zvíťazí nad zlom. A každý v živote dostane čo si zaslúži. Mojím knižným anjelom je babka Jarmila , pretože práve ona mi darovala túto knihu a často mi ju čítavala.
    Príbeh Popolušky ma veľmi oslovil a viackrát som ho čítala. Popoluška je nielen šikovné, krásne ale aj dobré dievča. Je stredne štíhlej postavy, má okrúhlu a perleťovo čistú tvár, na ktorej sú výrazné veľké oči modrej farby ktoré žiaria láskou. Jej krvavočervené pery vynikajú pod malým vsadeným nosom. V širokom úsmeve sa skrývajú snehobiele zuby. Túto krásu podčiarkujú dlhé vlnité blond vlasy, ktoré jej siahajú po plecia. Pohybuje sa ladne ako pravá princezná. Popoluškin tichý hlas vždy zaujme všetkých navôkol. Charakteristické staré oblečenie ušpinené od popola, vymieňa za krásne modré šaty. Jej dobrota a láskavosť nemá hranice. No to sa nepáči jej zlomyseľným sestrám a macoche ktoré jej strpčujú život a robia si z nej slúžku. No dobro sa jej vráti, keď stretne princa, ktorý sa do nej na prvý pohľad zaľúbi.
    Môj pocit z tejto knihy bol veľmi dobrý. Popoluška aj napriek tomu že boli sestry a macocha na ňu zlé, mala všetkých rada. Osud ju nakoniec odmenil tým, že stretne lásku svojho života : „a žili spolu až kým nezomreli“