Posledný vlak
Milo sa chystal do lesa uloviť posledného vlka. Pozeral sa na svojich dedinčanov, ktorí mali strach. Lebo kedysi dávno mali ľudia vojnu s vlkmi, ktorí boli hladní, chceli ľudí zabiť. Milo si dal okolo krku teplú kožušinu a pobral sa do lesa. Dlho, dlho kráčal až raz uvidel v hmle siluetu, pomaly sa približoval a našiel tam ženu. Povedala mu že jej muž zomrel vo vojne s vlkmi a tak je vdova. Ponúkla Milovi nocľah a aj jedlo a pitie. Milo odmietol a pobral sa vpred. Ako tak kráčal stretol stopára ktorí chystal pasce na zvieratá a stopár hovorí počúvaj chlapče nevidel si niekde zlodeja ktorí mi kradne zvieratá z mojej pasce. Preto sa ťa to pýtam preto že potom neviem zasýtiť svoju dedinu. Milo odpovedal nie nevidel som žiadneho zlodeja ktorí by tu bol a pobral sa vpred. Ako tak kráčal a kráčal uvidel vlčie stopy bola tam vlčica ktorá ho zaviedla k jeho nore. Milo zbadal v nore vĺčatá Milo sa s nimi spriatelil a bol tam s nimi. Už sa chystal odísť ale vĺčatá nechceli aby odišiel ale musel tak sa s nimi rozlúčil a pobral sa na dlhú cestu domov. Po ceste domov si uvedomil že obyvatelia osady nemusia zabíjať vlkov. Už prichádzal do osady a hovoril si že ho čaká najťažší boj naučiť ľudí v dedine žiť v mieri s vlkmi.