Kedysi dávno, pred mnohými rokmi, bola v Nemecku vojna. Vojaci z Nemecka, ktorí nechceli bojovať sa rozhodli, že prídu na Slovensko. Cestovali tri dni a tri noci. Na štvrtý deň dorazili do Bratislavy. Prišli a na jednej ulici bola krásna lúka, na ktorej žili motýle, bzučali včely, rástli bylinky a poskakovali zajace. Rozhodli sa, že tam zostanú žiť. Pustili sa do stavania ochranných múrov a príbytkov. Po nejakom čase im začalo byť smutno za ich rodinami. Tak sa vrátili späť do Nemecka. Zobrali ich rodiny a vrátili sa na Slovensko do Bratislavy. Chceli, aby ich deti boli múdre, slušné a mierumilovné. Rozhodli sa teda, že musia postaviť školu. Školu stavali tri roky, päť mesiacov a jeden deň. Bola farebná, veľká , mala obrovský školský dvor a celkom veľkú jedáleň. Pani učiteľkami sa stali mamičky detí. Učili sa rodný jazyk nemčinu a tiež slovenčinu, aby sa dokázali dorozumieť na Slovensku. A tá škola funguje až do teraz. Ale nechodia tam len nemecké deti, ale už aj veľa slovenských detí.