Na dvore ZŠ Za kasárňou rástol krásny veľký strom. Bol to javor. Raz, keď počas veľkej
prestávky išla 1.B. von, pani učiteľka im nakázala, aby sa išli schovať pred slnkom. My
kamarátky sme sa išli schovať do jeho tieňa. Odrazu sme videli pri plote jedného z okolitých
domov mačičku. Bola krásna oranžovo biela. Podľa našich doterajších zistení sa volala
Karamelka. Pošepkali nám to jej majitelia. Prišla k nám pod javor a bola taká túlivá, že sme ju
20 minúť len škrabkali a hladkali. Čas plynul a my sme sa zrazu stali druháčkami. Mali sme
stále tú istú pani učiteľku, ale už sme do tieňa javora nechodili tak často. Karamelka však bola
stály hosť v našej školskej záhrade a urobila si z javora svoju vlastnú prírodnú preliezku. S pani
vychovávateľkou sme na školský dvor chodievali poobede celkom často. Zvykli sme si hrávať
sa pod tým javorom. Mali sme tam pocit, že ten strom je naším veľkým ochrancom a Karamelka
je jeho malá princezná. Strom bol jej veľkým kráľovstvom a my sme boli jeho súčasťou. Vždy
sme sa pod ním v hrách preniesli do obdobia hradov, zámkov, princezien a kráľov. Bol to
čarovný strom. Keď sa naši spolužiaci preháňali popred naše kráľovstvo a bili sa navzájom,
predstavovali sme si, že sa usporadúvajú rytierske turnaje o ruku princeznej Karamelky a my
ako jej dvorné dámy sme pozerali a povzbudzovali rytierov k víťazstvu. Karamelka sa zatial
umývala na horných konárov svojho „hradu“. Do dnešného dňa tam ten javor stojí a rozrastá sa
jeho kráľovstvo. Len Karamelka si asi vybrala rytiera z iného kráľovstva, lebo už na konároch
svojho kráľovstva nesedáva.