Povesť o trenčianskej studni
Maria Ďuríčková
Z tureckej vojny sa vracia uhorský palatín Štefan Zápoľský s množstvom zajatcov. Hedviga Zápoľská horí od hnevu, keď vidí svojho muža v rytierskom odeve, ale po boku s krásnou orientálnou zajatkyňou. Sľubuje si, že Zápoľskýmu synovi a dcére Zápoľských čaká osud otrokov.
Pani Hedviga prebodne ich ľahostajným pohľadom a nasmeruje na jedinú ženu – menom Fatima – orientálnej kráske, dcéru bohatého tureckého domu; bude slúžka na jej osobnú obsluhu.
Fatima sa dostala do hradnej komnaty, osobne najviac vykonávala najťažšie práce. Stále vravela prímerie s Turkami a naraz sa zajala turecká posádka, ktorej velil kupec Omar, syn bohatého tureckého pána a žiadal nič iné – najviac tureckých zajatcov, výmenu najkrajšej barsanskej panny – Fatimu – čo bola mladá žena. Zápoľský jeho žiadosti nevyhovie.
Štefan Zápoľský sľúbil, že Fatimu nevymení, pretože ju daroval svojej žene. Omar sa do Fatimy zamiloval, pretože bola veľmi krásna, podobá koncu Štefana Zápoľského, odmietla, lebo je nemanželný otrok. Omar sa zúril, bol smelý a rád vrátil svoju lásku a so súhlasom sa povie, že v trenčianskej skale doluje vodu a tým mu palatín Fatimu vráti.
Omar a jeho družina pustili do kopania studne. Pracovali vo dne v noci. Prešiel celý rok, prešiel aj druhý rok, voda sa mu neukázala a horkou vodou od námahy popadali všetci tureckí kopáči, ostal už len Omar – jediný vykopal horkú vodu. Jedného dňa sa vyšplhal a posledných síl vykríkol prekopal som skálovité: „Dobrá správa“, najkrajšia chvíľa Štefana Zápoľský – pretože hrad Trenčín nemal vlastnú studňu a teraz je hrad navždy nedobytný.
Zápoľský dodržal sľub a Fatimu a Omara prepustil. Studňu nazývajú o šľachetnú lásku – Studňa lásky.
⸻
Hlavné postavy:
Štefan Zápoľský, Fatima, Omar
Vedľajšie postavy:
Hedviga Zápoľská, zajatci
Idea:
Láska je jediná nepremožiteľná sila na svete.
Hlavná myšlienka:
O vernej láske, ktorá dodala človeku toľko sily, že zvládal vykonať priam nadľudské dielo.