Táto kniha je o chalanovi Kajovi, ktorý býval v horárni nad Lažovom. Kajo skončil prvú triedu a začali mu prázdniny. Hneď na ich začiatku zachránil babičku Ambróžovú a malého Pepka, keď ich vyviedol z horiaceho domu. S kamarátkou Zdenkou sa veľmi tešili na Skalecké hody. Z Příbramu prišiel Vladuško, aby vyzdravel na čerstvom vzduchu. Zo začiatku bol trucovitý, neposlúchal a raz si dokonca sadol do mraveniska. Kajo ho naučil slušne sa správať, lepšie jesť, behať po lese bez topánok, získal lepšiu farbu a nakoniec sa vyzdravel. Urobili si zverinec, Kajo im zahral divadlo, vyrobili si telefón, zbierali jahody aj maliny a užili si prázdniny v trojici. Pripravovali sa na svadbu Tiny, ktorá slúžila v lesovni – u Zdenkiných rodičov. Svadbu si užili, Kajo dokonca zabránil krádeži. Keď prišli do Lažova vojaci, tak sa Kajo vozil na koni. Ani sa nenazdali a bol koniec prázdnin. Kajovi sa moc do školy nechcelo. Hoci sa veľmi rád učil, ale oveľa radšej si užíval voľnosť a behal celý deň po lese. Tešilo ho ale to, že do školy pôjde aj Zdenka. Deti v škole nacvičovali divadlo a Kajo dostal úlohu čarodejníka Habakuka. Predstavenie dopadlo veľmi dobre, všetci sa smiali na Kajovej úprimnosti.
