Hlavný dej knihy sa odohráva v polovici 20. storočia. Knihu napísal Vincent Šikula. Literárny druh je Epika, žáner je detská Literatúra a má presne 173 strán vrátane obsahu. Táto kniha je písaná z pohľadu prvej osoby.
Príbeh je o 11-ročnóm chlapcovi menom Vincent, ktorý chodí do školy a má mladšiu sestru. Tá do príbehu však nezasahuje. Vincentovi sa v škole moc nedarí, hlavne na hudobnej, lebo nemá hudobný sluch. Raz, keď išiel Vincent po vodu ho zastavil strýco Záhruška ktorý mu požičal heligón, lebo ten, kto ho vlastnil bol práve odcestovaný. Totižto strýco Záhruška hral v kapele. Z tohto sa Vincent potešil, pretože predstava, že bude hrať na heligón bola úžasná. Opak platí pre jeho otca, ktorý z toho nadšený až tak nebol. Na nástroj mu hrať zakázal dokým nebude mať v škole samé jednotky. Počas prázdnin zažil Vincent rôzne dobrodružstvá a stretol aj ostatných členov čo hrali v strýcovej kapele. Tí mu pomohli naučiť sa teóriu a všeobecne mu pomáhali hrať na heligón. Podľa mňa zaujímavé je, že síce sa volá kniha: „Prázdniny so strýcom Rafaelom“, ale v knihe sa vyskytuje iba na pár stranách.
Vedľajšiu postavou v tejto knihe je strýco Záhruška. Ako som už spomínal, hrá v kapele. Z kapely odcestoval jeden člen, ktorý vlastnil heligón a potom ho zveril Záhruškovi, ktorý ho požičal Vincentovi. Záhruška bol tiež jeden z ľudí, čo pomohli Vincentovi hrať na heligón.
Pravdupovediac, táto kniha ma až tak nebavila. Nie preto, že by bola nudné napísaná, ale preto, že bola písaná v období a prostredí, s ktorým sa neviem stotožniť.
