Chystala som sa na stretnutie s Jamesom, prichystala som sa vyšla z domu a zamierila ku parku ktorý bol vzdialený tak 500 metrov od môjho a ako sa približovala ku ceste medzi parkom a mnou, uvidela som Jamesa ako sedí a kýva mi, no vtom sa začal obzerať akoby niečo hľadal. Práve som prechádzala cez cestu, keď sa z ničoho nič rozbehol. Vyzeral zvláštne, ustráchane, aj keď sa pred malou chvíľou usmieval. Zamrzla som v strede cesty, neviem prečo, proste sa tak stalo. James sa blížil a zrazu som započula pišťať pneumatiky. Bolo to auto ktoré sa ku mne rútilo, pozrela som na Jamesa, ten bol predo mnou, strčil do mňa, spadla som, ale on tam len stál boli to asi 3 sekundy, mohol odskočiť. Zavrela som oči a počula náraz. Postavila som sa a utekala ku jeho telu, ležal na zemi, na mieste bol mŕtvy. O pár dní som našla list od Jamesa s nápisom, “PRE SYLVIE, vysvetlenie“. Nechápala som čo to znamená, otvorila som ho a začala som čítať. “Viem, že to čo sa stalo, muselo byť pre teba zvláštne, a preto ti to v tomto liste vysvetlím. Ako som ti hovoril, môj dedko bol vždy génius, aj keď ho všetci považovali za blázna. Keď som začal chodiť do školy, začal pracovať na zvláštnom vynáleze, ktorý dolaďoval až do smrti. Keď zomrel odkázal mi ho a ku nemu veľa dokumentov. Nevedel som čo to je myslel som že niečo ako teleskop, ale neprikláňal som tomu nijakú váhu, a tak som naň zabudol, až kým si jedného dňa nezomrela. Znie to zvláštne, ale je to tak. Mali sme sa stretnúť v parku, prechádzala si cez cestu, a vtom zapišťali gumy, bol to moment a vrazil do teba, išiel tak rýchlo, že si na mieste zomrela. To ma zničilo. Ani niekoľko mesiacov po tvoje smrti som nevedel fungovať. Všetci sa posunuli ďalej, akoby to nebola tragédia, ale oni ťa nestretávali deň čo deň 12 rokov. Keď som si upratoval izbu, našiel som krabicu s tou vecou a papiermi. Tie papiere boli záznamy jeho niekoľkoročnej práci. Po preštudovaní som zistil, že to je niečo ako prenášač časopriestorom, vedel som, že také veci sa pravdepodobne nachádzajú na zemi, ale nikdy som si nemyslel, že práve to je to na čom dedko pracoval. Nebola plne funkčná, ale nebola od toho ďaleko. Trvalo mi asi 3 mesiace kým som ju spojazdnil. Mýlil som sa, ešte raz som si preštudoval papiere a pochopil som, že táto vec ma nevedela preniesť späť v čase, ale do inej verzii mňa. Keď som to po pár dňoch spracoval, preskočil som do inej verzie mňa. Pamätám si to veľmi dobre, vesmír nebol o moc rozdielny než ten náš, ale to ani tvoj osud. Do hociktorého vesmíru som sa dostal, vždy ťa zrazilo auto, alebo iný dopravný prostriedok, ktorý sa používal. Nevedel som ťa zachrániť no začal som si pohrávať s myšlienkou že je to tak dané. Precestoval som približne 7850 vesmírov. Ale už to viem, už viem, čo musím spraviť. Vrátil som sa do vesmíru kde to všetko začalo, do tohto vesmíru, zo svojho prenášača multivesmírom som si vytvoril stroj času a vrátim sa do momentu kedy ťa zrazilo to auto. Samozrejme, ťa nemôžem zachrániť a prežiť tak to je dané ale to nič Sylvie aj keby som ťa zachránil a prežil to, nebol by som to ja. Mysli na mňa v dobrom.
– Tvoj najlepší priateľ, James.“