Túto knihu mi odporučil jeden známy, ako jednoduché vovedenie do témy psychológie, ktorú budem o rok preberať v škole. V úvode autor vysvetľuje jeho motív pre písanie a účel knihy. „Snad bude užitečná pro studenty poradenství a aplikovaných psychologických odborů, zejména k opakovaní problematiky teorií osobnosti pro záverečné nebo kvalifikační zkoušky. Mohla by posloužit i odborníkům z praxe, kteří se připravují pro atestace. A posléze by informace obsažene v této knize mohly být zajímave i pro každého, kdo na své životní nebo profesionální dráze potřebuje porozumnět často rozdílným výkladům lidského chování a dynamickým procesům, které působí v lidské osobnosti.“
Moje pocity z tejto knihy sú zmiešané, pretože niektorým teóriám nerozumiem a nedávajú mi logiku, ale téma ma zaujíma. Každá kapitola prezentuje jedného vedca ktorí nejako prispel do histórie poradenstva psychológie, aj keď sa jeho teórie už možno nepoužívajú. Sigmund Freud mi utkvel v pamäti práve preto, že mi niektoré prvky jeho psychoanalytickej teórie prídu prinajmenšom čudné. V prvom rade treba podotknúť, že Freudova teória sa stala významnou hybnou silo 20. storočia, ako v psychológií tak aj v kultúrnom živote väčšiny zemí sveta. Pozitívne ma zaujalo ako popísal štruktúru osobnosti pomocou troch subsystémov. ID, EGO a SUPEREGO. Nevedomé id je iracionálne a riadi sa princípom slasti. Vo svojom usilovaní o slasť sa vôbec nestará o potreby druhých ľudí. Napríklad kojenec predstavuje rýdze id. Ego je racionálne, riadi sa princípom reality. Premieňa požiadavky id do praktickej podoby, ktorá by sa dala uplatniť v danom čase a situácií. Superego obsahuje obmedzenia a zákazy. Tie sa tvoria u dieťaťa v rannom veku prostredníctvom rodičov a iných pre ne významných autorít. Tvorí ho časť vedomá ale aj nevedomá. Môžeme ho definovať ako moralizujúcu silu v osobnosti, založenú na princípe dokonalosti. Celé si to predstavujem asi takto: Id vytvorí nejakú túžbu po slasti- (znudený mozog si pýta rýchly dopamín), ego prispôsobí túžbu momentálnej situácií- (vstanem z gauča a pôjdem si niečo zobrať do kuchyne), superego ale vie, že chcem jesť zdravo a tak si buď odoprie slasť, alebo ju pretvorí aby pasovala do krytérií- (namiesto zmrzliny siahnem po ovocí). Pudy sú vrodené, patria k id a poháňajú naše túžby. Freud dva pudy považuje za hlavné, Éros a Thanos. V človeku sú vždy prítomné, avšak nie v rovnováhe, jeden vždy prevláda. Thanos- pud smrti, vyznačuje sa deštruktivitou a riadi sa princípom nirvány (neexistencia utrpenia a úplný pokoj, ktorý nakoniec každý človek nájde v smrti. Thanos sa prejavuje hnevom a agresívnym chovaním, voči druhým alebo sebe. Éros- pud života má sexuálnu povahu smeruje k intímnemu spojeniu a stvoreniu nového života. Je úzko spojený s konkrétnymi časťami tela nazvané erogenné zóny, orálna, análna a falická. Majú významnou úlohu pre funkciu pudu života a tiež úzko súvisia so štádiami vývoja osobnosti. Teraz sa dostávam k časti ktorá mi prišla divná. Tu Freud popisuje štádiá vývoja osobnosti, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým erogenným zónam. Orálne štádium- novorodenec pociťuje slasť cez ústa cicaním a prehĺtaním. To mu je však odopreté keď odrastie. Análne štádium – slasť z spontánneho vyprázdňovania. Pominie keď sa dieťa učí čistotnosti. Teraz sa dostávam k časti ktorá mi prišla divná. Falické štádium- dieťa zameriava pozornosť na genitálnu oblasť, skúma vlastné pohlavné orgány a pestuje sexuálne fantázie. Objavuje sa autoerotické chovanie, dieťa je priťahované slasťou, ktorú prináša masturbácia. Počas tohto štádia vzniká Oidipov komplex (u chlapcov) alebo Elekrin konflikt (u dievčat). Dieťa sa zamilováva do rodiča opačného pohlavia a voči rodičovy rovnakého pohlavia pociťuje nepriateľstvo. Chlapec ktorý prežíva erotické city voči svojej matke, má strach, že ho otec vykastruje (kastračná úzkosť). Dievčatko, ktoré je eroticky priťahované k svojmu otcovi, je frustrované, pretože jej chýba časť anatómie svojho otca -penis (závidenie penisu). Tieto konflikty sa nakoniec vyriešia procesom identifikácie s rodičom rovnakého pohlavia. Chlapec sa chce podobať otcovi a dievča matke. Potom nasleduje obdobie latencie- Freud ho nazval „zastavením a ústupom v sexuálnom vývoji“. posledné nasleduje genitálne štádium- záverečné štádium v puberte je jedinec zameraný heterosexuálne a dosahuje pravé erotické vzťahy a genitálne prejavy.
To čo som uviedla v referáte je iba úryvok, prirodzene Freudová psychoanalytická teória je omnoho komplexnejšia. Môj celkový dojem z tejto knihy je dobrý. Trochu mi trvalo pochopiť niektoré veci možno aj preto, že je po česky, ale určite by som ju odporučila aj ďalším záujemcom o psychológiu.