Určite všetci poznáte príbehy o Snehulienke alebo Sipkovej Ruženke, kde láska vždy všetko napraví. Toto nie je jedna z tých rozprávok, kde si dievča samo nepomôže a musí prísť princ, aby ju zachránil. Toto je príbeh o dievčati menom Laura.
Nikdy neverila na lásku. Vedela, že si vie poradiť aj sama a nepotrebuje princa, aby jej za ňu aj viazal šnúrky na teniskách. Niektorým ľuďom príde, že len žiarli na ľudí, ktorí si niekoho našli, ale tak to nie je. Snažilo sa o ňu veľa chlapcov, ale Laura ich vždy odmietla ešte predtým, ako sa vôbec predstavili. Jedného dňa išla Laura na školský výlet do múzea. Nebavilo ju to tam, tak si povedala, že proste odíde. Išla len do lesa, ktorý sa nachádzal za múzeom. Vedela, že sa nestratí, pretože les dobre poznala. Už sa jej nechcelo kráčať, tak si sadla, oprela sa o strom a čakala, kým bude počuť svojich spolužiakov, ako vychádzajú z múzea.
Začala sa nudiť, pretože sa jej vybila batéria v telefóne a bola tam už dosť dlho. Rozhodla sa teda, že pôjde na trhnicu, ktorá sa nachádzala neďaleko múzea. To jej trochu nevyšlo, keďže už počula, ako jej spolužiaci vychádzajú z múzea. Pridala sa k nim akoby nič a opýtala sa dozoru: „Pani učiteľka, kde bude rozchod?“ Potešila sa, keď dostala odpoveď, že rozchod bude na tržnici, na ktorú chcela ísť. Kúpila si kofolu a chcela si ísť sadnúť na lavičky, ktoré boli neďaleko. No jediné voľné miesto bolo vedľa jej spolužiaka.
Bol pekný, ale moc sa s ním nebavila. No zrazu sa jej nádherným hlasom prihovoril: „Ahoj, ty si Laura, že áno? Ja som Dominik.“ Bola to láska na prvý pohľad? Žeby Laura zmenila svoj názor? Asi všetci poznáme odpoveď. Laure sa zatočila hlava a trasúcim sa hlasom odpovedala: „A-Ano, to som ja. Nevadí, ak si prisadnem?“ Laura a Dominik by sa spolu rozprávali aj celý deň, no zrazu učiteľka zahlásila: „Decká, za 5 minút odchádzame.“ Laure bolo ľúto, že sa už musí rozlúčiť.
Chcela už odísť, ale Dominik ju chytil za ruku a povedal jej: „Laura, počkaj. Chcem ti povedať ešte jednu vec. Viem, že neveríš na lásku na prvý pohľad. Keď si si prisadla a rozprávali sme sa, tak… ako to povedať… zamiloval som sa.“ V tej chvíli Laura nevedela, čo má povedať. Dominik sa postavil a chcel ju pobozkať, no zrazu bum. Laura padla na zem. Nedýcha. Dominik hneď kričal na učiteľku, nech volá záchranku. Tá za 2 minúty prišla a nejakým spôsobom Lauru oživili. Pýtali sa jej, či má nápad, prečo sa jej toto mohlo stať. Netušila. Zrazu sa ozval Dominik: „Je to moja vina. Navalil som na ňu až priveľa tlaku. Môžem za to ja.“ Povedali mu, nech sa ukludní a že si Lauru vezmú so sebou do nemocnice a spravia testy.
Laura sa po týždni vrátila späť do školy a Dominik sa jej pýtal: „Ako si na tom? Čo tie testy?“ Laura mu vysvetlila, že odpadla kvôli tomu, že má veľmi silnú alergiu na trávu a keďže dlho sedela v tom lese, tak omdlela. „A ešte k tomu, čo som ti vtedy povedal…“ Dominik sa chcel ospravedlniť, no Laura ho prerušila: „Dominik, cítim to rovnako. Neverila som na lásku, kým som nestretla teba. Milujem ťa.“ Všetci vieme, ako to dopadne. Dajú si pusu, dajú sa dokopy a budú spolu žiť do konca života. Nádhera.
Viem, že som sľúbila, že tento príbeh nebude o láske. No na lásku nečakáš. Príde vtedy, keď ju najmenej očakávaš.