Všetko sa to začalo keď tigrí detektívi vydražili 7 nafúknutých rýb. Z rýb vypadli mapky ostrovov s rôznymi trasami ale všetky viedli na to isté miesto, do chrámu hromu. Hneď v dverách sa objavil záhadný mužík ktorý si chcel mapky kúpiť no tigrí detektívi však túto ponuku odmietli. Neskôr išli do svojho tajného úkrytu kde sa snažili vyluštiť záhadu podivuhodných mapiek no nikto nič nevyluštil a všetci okrem Luka išli domov. Luk zostal v minilaboratóriu v úkryte. No Beu však zastihlo prekvapenie, na dvere jej zaklopala podivuhodná žena ktorá ju varovala pred mapami a proti skazu ktorú držia. A Bea nebola jediná zastihnutá, keď patrik vonku cvičil tak ku nemu prišiel muž v obleku. Sľuboval mu domácu posilovňu ale malo to jeden háčik, patrik by mu musel odovzdať mapky, no patrik mu makpy nedal. Luk zatial v laboratóriu vypátral polohu ostrova, presné meno a polohu ostrova nevedel ale vedel že ostrov sa nachádza pri ďalšom ostrove ktorý sa volá Gran Canaria a že našiel správnu mapu. Na jeho ceste domov si všimol že ho sleduje muž ktorého stretli na dražbe. Predstavil sa ako Pietro Manusco. Hovoril že je novinár z “Večerníka“ a že chce napísať článok o chráme hromu a ponúkol mu že ich zoberie na ten ostrov a napíše článok o ich pátraní. Na ďalší deň Bea mala zase ďaľšiu nepriemnosť. Rýchlo pred ňou zastavila záhadná žena a varovala ju práve pred Pietrom Manuscom. Vravela že v skutočnosti nie je novinár a že chce poklad ukradnúť. Následne sa stretli v ich úkryte a rozhodli sa že pôjdu tam s Pietrom Manuscom. Následne keď boli na lietadle tak bea zbadala niekoho známeho. Bola to tá žena ktorá ju varovala pred mapkami a Pietrom Manuscom. Už sa im to stalo podozrivé. Nakoniec sa dostali do hotela kde sa stalo veľké nešťastie, Bea bola unesená dvoma mužmi, no na šťastie ju chlapci zachránili z izby nad nimi pomocou šifry ktorú Bea zanechala. Lukovi sa to zdalo podozrivé a tak sám zavolal do “večerníku“ a oni povedali že tam žiadneho Pietra Manusca nepoznajú. Zbalili sa a chceli si prenajať čln, no nikto sa na nich ani nepozrel. V tom momente stretli tú záhadnú ženu ktorá varovala Beu pred Mapami a Pietrom Manuscom. Prredstavila sa ako Lola Lamarová a chcela im pomôcť s hladaním pokladu, totižto vravela že bola dobrá kamarátka originálneho vlastníka nafúknutých rýb. Ihneď prenajala čln a vybrali sa na cestu. Keď boli na ceste tak si všimli jeden problém, za nimi bol druhý, rýchlejší čln ktorý ich doháňal. Skočili do vody a tak sa mapa premočila ale tým sa ukázal nádherný obrázok motýľa. Mysleli si že sa im ešte na niečo zíde a tak si ho nechali. Dostali sa do cieľa no Lola Lamarová zostala v člne. Keď sa dostali na ostrov zistili že tam bolo viacero šípok ale odhalili ktorá je správna lebo preskúmali všetky trasy a zkonštatovali ktorá je správna. Keď sa dostali na vrchol tak narazili na prvý problém. Bol pred nimi chodník z dlaždíc a niektoré padali do priepasti, ale detektívi vyriešili patern a dostali sa na druhú stranu s ľahkosťou. Keď sa dostali do vnútra tak našli bludisko. Pred ním bola mapa bludiska. Aby sa nestratili pripevnili si k mape špagát aby keď by sa náhodou dostali do slepej uličky tak aby sa pritiahli späť k mape a šli správnym smerom. Keď bludiskom prešli tak našli bránu s hlavami podivuhodných beštií a jedným lúčom slnka. Detektívi pridržali obrázok s motýľom a lúč slnka začal ukazovať na hlavu jednej beštie. Patrik vyskúšal do jej úst dať ruku a to fungovalo. Čo našli za bránou bolo naozaj podivuhodné, bola to záhrada ale nie hocijaká záhrada. Všetko v záhrade bolo najmenej 100 krát väčšie ako v normálnej záhrade. No následne počuli niekoho za ich chrbtami kto bežal preč. Niekto ich prenasledoval. Snažili sa rýchlo vrátiť späť no špagát bol pretrhnutý. Keď vyšli von tak videli ako sa Lola Lamarová rozprávala s násilníkmi ktorý uniesli beu. Rozprávali sa o tom ako by mohli túto záhradu využiť ako výrobňa živých zbraní. Detektívi sa rozbehli a za nimi hneď trielili násilníci a Lola Lamarová ale zbavili sa ich. Na brehu ich čakal Pietro Manusco. A kto bol vlastne Pietro Manusco? Naozaj bol novinár a stratil novinársky preukaz na letisku a vo “večerníku“ ešte nepracoval, článok o chráme hromu mal byť jeho debutný článok. No keď im rozprával o sebe tak darebáci ich zase mali v pätách. Rýchlo nasadli do člnu a odišli. Darebáci bole maximálne nahnevaný keď im došlo že jediný čln ktorý mali k dispozícií má pretrhnutý prívod paliva. Na koniec Pietro Manusco sľúbil že článok o chráme hromu nevydá a prípad bol uzavrený.
Dielo sa mi páčilo. Bolo dosť krátke a moc detinské na môj vkus ale za to bolo veľmi napínavé a zaujímavé. Veľmi sa mi páčilo ako si sa mohol zapájať do pátranie pomocou superlupy. Odporúčil by som skôr mladším generáciám ale aj tak to stojí za prečítanie.
