Málokedy sa mi stane, že mi autor svojím textom tak priamo brnkne na strunu, ako sa mi to stalo s touto knihou.
V niektorých momentoch ma Levy naozaj chytila za srdce, v iných som len pozerala, že či čítam dobre. No nikto nie je dokonalý, však?
V podstate text možno zredukovať na jej život pred potratom s Lucy a život po bez Lucy. Veľmi mocne cítiť podmienenosť celého tónu knihy, jej hodnotení a rozprávania práve stratou dieťaťa, ktorá bola ešte relatívne čerstvá pri písaní. Žiaľ sa na vás potichu nalepí a aj po prečítaní poslednej strany sa nebude chcieť pustiť. Po prečítaní som nadobudla pocit, že napísanie, resp. vypísanie sa zo všetkého u Levy fungovalo ako akási forma terapie.
Ak máte chuť na zmenu alebo trochu experimentovať v čítaní, tak určite Proti všetkým pravidlám odporúčam. Po prečítaní vám ostane veľa priestoru na premýšľanie o slovách, ktoré autorka napísala, a ktoré vyšli naozaj so srdca. Môžem si tu dupkať, že ostatné postavy, okrem Lucy, boli ploché a všetko vidím len cez optiku Ariel, ale ak by nebola zaujatá, zmätená, egocentrická, ironická, láskavá, vášnivá, atď., tak by som jej neuverila ani slovo. Nešlo o klasickú autobiografiu, pretože pri čítaní som vôbec nemala pocit, že čítam autobiografický román, vtiahlo ma to hneď a bolo mi ľúto, že som knihu nestihla prečítať na jedno posedenie kvôli nedostatku času. Kľudne by som prijala, keby bola kniha dlhšia, čo by mi umožnilo autorkin život prežívať dlhšie a ešte viac, aj keď je pravda, že príbeh mi tak trhal srdce, že neviem, či by som viac strán zvládla.