Jedného dňa ježibaba Etela zistila, že jej chalúpka už nevydrží dlho stáť. A tak sa pozrela do katalógu pre ježibabovské chalúpky. Listovala, pozerala si obrázky a zrazu našla krásnu chalúpku. Etela: Chalúpka tety bylinkárky? Ta chalúpka je pekná! Ale ja nie som žiadna bylinkárka. Stále by mi tam niekto chodil, a to nechcem! Etela naďalej hľadala peknú chalúpku. Etela: Chalúpka na stračej nôžke, Chalúpka v podzemí? Tá je trochu čudná. Chalúpka na stračej nôžke vzor číslo 12. To je ono! Ježibaba Etela sa rozhodla, že si objedná Chalúpku na stračej nôžke vzor číslo 12. Etela zavolala do obchodu: Dobrý deň, rada by som si objednala chalúpku. Predavač: Dobrý deň a aká to bude? Etela: Aá. Chalúpka na stračej nôžke. Predavač: A aký vzor to bude 12 alebo 155? Etela: Chalúpka na stračej nôžke, vzor číslo 12. Ale chcem ju bez stračej nôžky! Predavač: Ale keď bude bez stračej nôžky tak to nebude Chalúpka na stračej nôžke! Etela: Tak fajn aj so stračou nôžkou mi ju doneste. Na čo jej je tá stračia nôžka? Aby mi tu skákala ako divá??? Predavač: Tá stračia nôžka je na to… počkať, ja, ja ani neviem na čo jej je. Etela: To je teraz jedno, prosím si ju aj so stračou nôžkou. Predavač: Dobre, čoskoro ju dodáme. Dovidenia! Etela: Dovidenia!!! Etela sa nemohla dočkať kedy jej doručia novú chalúpku. Čakala a čakala až sa dočkala. Postavila si ju na krásnej čistinke pri lese. Etela bola veľmi hladná, dostala veľkú chuť na zemiakové placky. Tie mala Ježibaba Etela veľmi rada a tak si ich pripravila na obed. Po obede si išla Etela oddýchnuť, no zrazu začula hlas. Chalúpka: Trebalo by tu vyvetrať! Je tu dusno! Etela: Kto to povedal? Ukáž sa! Chalúpka: Hihi! To som predsa ja. Som tu, vonku, v kuchyni, v kúpeľni aj vo vedľajšej izbe. Etela: Ako môžeš byt všade? Nikto nemôže byť všade! Chalúpka: Ale môže lebo som tvoja chalúpka! Etela: Ty si moja chalúpka? Chalúpka: Kúpila si si ma? Etela: Áno! Chalúpka: A vybrala si si ma? Etela: Áno! Chalúpka: No vidíš, že som to ja! Etela: Ale ja nechcem žiadnu utáranú chalúpku. Chalúpka: Ja nemôžem za to, že niečo poplietli pri výrobe! Etela: Ty si nemala byť hovoriaca!? Chalúpka: Áno!!! Etela našla návod a snažila sa vyhľadať ako vypnúť chalúpku. Etela: To nie, ach, je to veľmi zložité. Chalúpka: čo to hľadáš? Etela: Návod na tvoje použitie. Chalúpka: A načo ti to je? Nie som utáraná. Etela: Ale si! Len to nevieš. Chalúpka: To mi je jedno! Viem, že nie som! Etela: Aha!!! Tu to je! Etela: Hi! čo to? Kto to je? Počula si? Chalúpka: Počula, počula. Niekto klope na dvere. Etela: Tak nech si kúpi vlastné dvere na klopanie. Kto to je? Chalúpka: To klope malý chlapček a vedľa neho stojí malé dievčatko. Etela: Ako to vieš? čo malí chlapci klopú na dvere inak ako malé dievčatá??? Chalúpka: To neviem, ale vidím kto mi stoji pred dverami. Deti: Klop klop klop. Etela: Tak, tak už idem! Otváram! Etela otvorí dvere a vidí tam stáť malého chlapčeka a malé dievčatko. Deti: Dobrý deň! Etela: Vy ste Janko a Marienka? Deti: Nie! Etela: Toto nie je perníková chalúpka! Ja deti nejem! Sú príliš sladké. Dievčatko: To robíte dobre, lebo od sladkého sa kazia zuby. Etela: No dobre, dobre, dobre! Kto teda ste? čo robíte v mojom lese? Dievčatko: volám sa Janka! Toto je môj mladší brat! Chlapček: Ja som Sebastián! No dobre, ale čo robíte v mojom lese? Deti: My sme sa tu prišli stratiť. Etela: Vy ste sa tu prišli stratiť? Deti: Áno! Sebastián: Ale nás to strácanie už nebaví. Etela: Tak prečo nesedíte doma a nehráte sa s vašou mamou. Janka: My to robíme len kvôli nej! Vždy keď nás nájde tak sa veľmi poteší.