Gabriela Futová
Psia škola kocúra Červenochvosta
Túto knihu priniesla domov moja mamka . Kúpila ju mne a mojej sestre , ktorá má 7 rokov. Máme radi knihy od Gabriely Futovej. Ľahko sa nám čítajú, používa také slová , ktoré poznáme a vieme o čom čítame. Aj obrázky sú super, vždy vtipne ilustrovaný príbeh. Spolu sme si ju čítali.
Je to o kocúrovi volá sa Červenochvost. Dostane sa do rodiny, kde je pani, ktorú volá kamarátka, a tá ma dva psi volajú sa Džina a Lila. Je to veľmi vtipné. Čítali sme o tom, ako sa kocúr začal zoznamovať so všetkým novým čo bolo v jeho novom domove. Na začiatku mu veľmi chýbala mamička. Naučil sa používať piesok v krabici na veľkú a malú potrebu. Raz dokonca sa skoro vyprázdnil do kvetináča, ale kamarátka nedovolila. Zoznamoval sa s kuchyňou, obývačkou, spálňou. Dokonca keď kamarátka raz zaspala a chrápala s otvorenými ústami tak chcel chytiť jej jazyk.
Ale hlavne od začiatku so psami , ktorí tam bývali. Od prvého dňa ukazuje na rozdiel medzi mačkou a psom. Keď uvidel psi tak sa hneď zježil a vytasil pazúry a chcel ich poškriabať. Prskal sem a tam. Zoznamoval sa aj s jedlom, najprv dostal teplé mlieko. Počas objavovania bytu sa dostal k psím granulám, aj tie mu chutili. Vtedy sa vrátila kamarátka z prechádzky a uväznil sa v psom domčeku. Od kamarátky dostal koliesko klobásy , chcel si ju vychutnať, ale sučka Džina bola rýchlejšia. Zjedla mu klobásu. Keď uvidel televízor ako sa tam pohybujú obrázky asi trikrát do toho narazil. Postupne sa skamaráti aj so sučkami. Nakoniec u kamarátky zostane bývať. Ponaučenie z knihy je, keď máš dobrých kamarátov tak sa nemusíš ničoho báť.
Aj my sme mali mačiatka, a teraz máme psa. Náš pes šteniatko Doxi k nám zavítala v auguste, len tak sa objavila v záhrade. A už u nás zostala. Pri čítaní knihy aj nám sa vybavili vtipné spomienky o našich domácich zvieratách. Túto knihu by som odporučil deťom od 6 rokov, alebo všetkým, ktorí majú radi zvieratá. Vtipné príbehy , jednoduchý dej a pekné obrázky. Alebo aj tím, ktorí sa nevedia rozhodnúť či chcú mať doma mačku, alebo psa. Ja mám radšej psa, ale nie v dome. Na záhrade je s ňou veľká zábava. Aj keď moja mamka sa často rozčuluje kvôli nej, nedali by sme ju už nikomu.
Sebastián Dargo V.A, Kráľovský Chlmec
