Túto knihu som si vyprala preto lebo mám rada psi .
Prečítanie tejto knihy mi prinieslo veľa úžasu čo dokážu naši štvornohý kamoši .
V roku 2004 otriaslo Japonsko ničivé zemetrasenie presne v deň, keď chyba inú Mary porodila 3 šteniatka. Takmer všetky domy v jej dedinke sa zrútili, vrátane toho, v ktorom bývala ona. Mary doniesla šteniatka do bezpečia a potom bežala späť do trosiek domu, aby našla svoju ľudskú rodinu. Bol tam len starý otec, uväznený pod ťažkou skriňou. Mary mu o ďalej lízala tvár a uprene sa mu dívala do očí, aby v ňom rozdúchala vôľu žiť. Chýba starý pán sa s ohromnou námahou vyslobodil a potom 2:00 schádzal po schodoch Mary s ním zostala, pobehajú tam a späť medzi starcom a svojimi šteniatkami. Všetkých dedinčanov museli evakuovať, kn ale ďalej vo vrtuľníkoch nebolo miesto pre zvieratá. Starý otec nemal na výber, musel Mary nechať v ruinách. Bol z toho zničený, a tak sa jej aspoň dal všetko jedlo a vodu, čo mal, a modlil sa, aby ona i psíča tá osamote prežili. O 2 týždne neskôr sa dedinčania konečne mohli vrátiť. Marina rodina svoju sučku hľadala dovtedy, kým ju nenašla. Bola vychudnutá , ale hrdo držala stráž nad svojimi bucľatými šteňatami, uprostred trosiek im chránila a starala sa o ne najlepšie, ako vedela. Mary sa zvítala so starým otcom, ktorý jej v sídlach ďakoval za záchranu života.
