Všetko začína v jeden letný slnečný deň, keď dcéra prezidenta Helena Gloryová príde na Rossumov ostrov sa pozrieť na výrobu robotov. Keď prišla, tak sa hneď zoznámila s riaditeľom spoločnosti R.U.R. a začal jej rozprávať o histórií a výrobe robotov. No vtedy však Helena zahlási, že tam nie je ako prezidentova dcéra, ale je tam za „Ligu humanity“, ktorá sa špecializuje na to, že chce priznať ľudské práva robotom. Aj potom čo jej Harry vysvetľoval, že roboti necítia nič, tak stále trvala na svojom. Následne sa stretla s Ing. Fabrym, Dr. Gallom, Dr. Hallemierom, konzulom Busmanom, a so staviteľom Alquistom. Keď šli chlapi potom pomáhať s raňajkami, tak sa jej Harry spýta, či sa za neho nevydá a že nikdy sa do nikoho tak nezaľúbil. Ďalšie dejstvo je až o desať rokov, v ten istý deň. Začína sa tým že slávia 10 rokov od toho, ako prišla Helena na ostrov. Chlapi jej dávali darčeky, ale ten najdôležitejší bol od jej manžela Harryho Domina, bola to vojnová loď. Vtedy si začala Helena všímať, že niečo nie je v poriadku. Žiadne dopisy, žiadne lode neprišli týždeň a tá vojnová loď k situácií veľmi nepomáhala. Tak prikázala svojej pestúnke Nane, aby jej priniesla noviny, tam videla že sa cez týždeň nenarodili noví ľudia. Totiž, za tých 10 rokov sa všeličo zmenilo. Robotníci sa búrili voči robotom, a tak dali robotom zbrane, aby sa obraňovali, ale potom vyvraždili strašne veľa ľudí, následne ich aj povolali do armády kde strašne bojovali a raz aj zaútočili na dedinku, kde bývali ľudskí obyvatelia. A že vraj si aj vytvorili rasovú organizáciu. Ešte sa Helena porozprávala s Alquistom, ktorý mal podobné znepokojujúce názory ako Helena. Tak sa Helena rozhodla spáliť Rossumove originálne listy ako vytvoriť robota. No vtedy loď naozaj prišla a v nej plno znepokojivých dopisov, každý bol rovnaký a mal v sebe to isté. To bolo, že rasová organizácia robotov vyhlásila človeka za nepriateľa a každý človek má byť zavraždený. A vtedy si začali všímať jednu vec, pred ich oknom sa začali združovať roboty. Najprv sa vôbec pýtali, ako sa to vôbec stalo, no to sa rýchlo ukázalo, Dr. Gall sa do robotov snažil dať dušu a cit kvôli tomu, že ho Helena poprosila. Nabili plot elektrickým prúdom a snažili sa vymyslieť plán. Pri tom si stále vraveli: „V elektrárni sú ešte ľudia, pokiaľ nezhasne žiarovka, nedobili nás“. Ich najlepší plán bol, že dajú robotom listy na výrobu, ale za to že ich majú nechať tak, ten plán bol však rýchlo zatrhnutý. Následne si Busman pomyslel, že im dá pol milióna dolárov a všetko bude v poriadku. „Však za pol milióna sa dá kúpiť všetko“, no vyšiel von a chytil sa plota nabitého elektrinou. Situácia vyzerala beznádejne, a keď vypadol prúd, tak vedeli, že je po nich. Alquista nechali jediného žiť. Posledné dejstvo sa začínalo Alquistom v laboratóriu, roboti mu prikázali, aby znova vynašiel, ako a z čoho vyrábať robotov. Vyzeralo to tak, ako keby sa zbláznil, predsa len byť posledným človekom na planéte nie je najlepší pocit. Roboti na neho strašne tlačili. Dokonca ho donútili spraviť aj živú pitvu na jednom robotovi. Kniha sa ukončila tak, že Alquist našiel 2 robotov, ktorých ešte nevidel, robot Primus a robotka Helena. Podla všetkých znamení títo dvaja boli zaľúbení. Alquist ich rýchlo poslal preč, aby boli svoji, lebo v nich videl nového Adama a Evu. Kniha sa následne ukončila Alquistovou modlitbou.
Kniha sa mi páčila, ale nepáčil sa mi koniec. Páčila sa mi tam hlavne tá „všehochuť“ postáv a charakterov. Zároveň mi ale pripadalo ako keby divné, že autor sa dostal tak blízko k robotom a čo v dnešnej a budúcej dobe budú, ale namiesto toho aby boli roboti z elektrických komponentov tak boli z organickej látky.
