Príbeh Rebeccy rozpráva mladé, nesmelé dievča (jej meno sa v knihe nikdy nespomína), ktoré pracuje ako spoločníčka bohatej pani v Monte Carle. Tam stretáva charizmatického, ale záhadného vdovca Maxima de Wintera. Po krátkej známosti sa vezmú a ona sa stane novou pani de Winterovou. Spolu sa presťahujú do jeho rodinného sídla Manderley, veľkého, elegantného, ale trochu strašidelného domu na anglickom pobreží. V Manderley ale nič nie je také, ako čaká. Všetci stále spomínajú na Maximovu prvú manželku Rebeccu – krásnu, šarmantnú a zdanlivo dokonalú ženu, ktorá zomrela pri nehode na mori. Všetko v dome akoby stále patrilo Rebecce. Dokonca aj slúžka pani Danversová bola Rebeccina najvernejšia služobnica a novú pani de Winterovú nenávidí. Neustále ju porovnáva s Rebeccou a snaží sa ju zastrašiť. Hlavná hrdinka sa cíti neisto, má nízke sebavedomie a myslí si, že sa nikdy nemôže Rebecce vyrovnať. Celý čas má pocit, že Maxim ju nemiluje tak, ako miloval svoju prvú ženu. Situácia sa vyhrotí, keď sa odhalí, že Maxim Rebeccu v skutočnosti nemiloval – ukáže sa, že bola manipulatívna a krutá, a ich manželstvo bolo len naoko. Keď mu raz povedala, že je tehotná s iným mužom, v zlosti ju zabil a jej smrť nafingoval ako nehodu. Keď po nájdení nových dôkazov obnovia vyšetrovanie, Maximovi sa podarí vyhnúť trestu. Keď sa však vracajú do Manderley, zistia, že dom medzitým zhorel – podpálila ho pani Danversová, ktorá sa nedokázala zmieriť so smrťou Rebeccy a pravdou o nej.
Celá kniha je písaný z pohľadu hlavnej hrdinky, takže veľmi dobre vidíme, čo prežíva – neistotu, žiarlivosť, túžbu po láske. Pôsobilo to veľmi realisticky, pretože mnohí ľudia sa niekedy porovnávajú s inými a pochybujú o sebe. Najviac sa mi páčilo, ako sa príbeh postupne menil – najprv to vyzerá ako romantika, potom sa z toho stane detektívka a napokon až psychologické dráma. Rebecca, hoci mŕtva, má nad všetkými veľkú moc, a to je na tom príbehu najzaujímavejšie – že ide o „neviditeľnú“ hlavnú postavu.