Túto knihu som si vybrala, keď som mala chuť na niečo, čo ma hneď vtiahne – žiadne dlhé rozbiehanie, ale priamo do deja. A Bryndza to vie. Okrem toho som o tejto knihe čítala, že ju napísal muž, ale hlavná postava je žena – detektívka Erika Fosterová. A to ma zaujalo, lebo som bola zvedavá, ako zvládne psychológiu ženského pohľadu. A teda, neklamali. Erika je presne ten typ postavy, ktorú si zamiluješ, lebo je tvrdohlavá, priama, ale má v sebe aj zraniteľnosť. Nie je to superhrdinka, ktorá vyrieši všetko lusknutím prsta. Je ľudská. Má minulosť, ktorá ju bolí, ale zároveň ju poháňa dopredu. A celá tá atmosféra – nájdené telo mladej ženy v ľadovej vode, šľachta, tajomstvá, Londýn – to proste fungovalo. Čítalo sa to veľmi ľahko, stránky sa otáčali samy, a čo je na tom najlepšie – bolo tam napätie, ale nie také, že sa bojíš ísť v noci na záchod. Skôr také, že potrebuješ vedieť, čo bude ďalej. A ešte k tomu to má tú britskú krimi atmosféru, ktorú ja osobne zbožňujem. Trochu šera, trochu polície, trochu divných rodinných väzieb, ktoré môžu byť kľúčom ku všetkému. Po dočítaní som bola spokojná. Nie je to filozofická kniha, ktorá ťa rozoberie na súčiastky – ale je to dobrá detektívka. A to som práve vtedy potrebovala. Má to tempo, má to postavy, ktorým fandíš, a ten prípad – hoci sa zdá byť „len“ ďalšou vraždou – má vrstvy, ktoré ťa donútia premýšľať. Určite plánujem čítať aj ďalšie časti série.
