Túto knihu som si vybrala preto, lebo mi ju ponúkol môj brat. Keď som čítala túto knihu, bavila som sa.
Jedného dňa mal Šuško tušenie, že ho pani učiteľka vyvolá pred tabulu na odpoveď z básničky od Eleny Čapkovej Slniečko na motúze. Keďže nikto nebol doma, začal sa ju učiť. Bral si príklad od svojej sestry Dorky. Začal čítať básničku, no nevedel, ako sa má usmiať. Keď skúšal úsmevy, napadlo mu, že je ako jeho mamka v obchode, keď si vyberá kabát. Ako tak skúšal, vybral si úsmev číslo sedem. Šuško nahodil úsmev číslo sedem a začal recitovať: “ Plával balón ponad mesto, plával ponad pole, vše vyletel ku oblakom, vše sa vzniesol dole…“ Ako tak recitoval, uvedomil si, že všetko, čo hovorí aj ukazuje, napríklad keď balón klesá čupne si. Na druhý deň sa jeho tušenie stalo pravdou, pani učiteľka ho vyvolala. Všetci jeho spolužiaci recitovali ako stíhačka, no on si povedal, že to zarecituje pekne a hlavne pomalšie. Keď dorecitoval, nikto nevedel od prekvapenia povedať ani slovo. Po chvíli ho pani učiteľka oslovila, že či by nechcel recitovať na Vianočnej besiedke. Šuško súhlasil a bol priam v siedmom nebi.
