Bol to normálny deň cez prázdniny. Vracali sme domov z dovolenky, konkrétne z južnej časti Chorvátska. Bola to skvelá dvojtýždňová oddychovka pri mori. Práve sme sedeli v našom aute. Nachádzali sme sa v Maďarsku, niekde na diaľnici. Všimli sme si, že nad nami letelo veľa vtákov, obrovských vtákov. Zrazu sme zazreli jedného bociana, ktorý klesal a približoval sa smerom na naše auto. Bola to veľká rana. Narazil rovno do čelného skla nášho minivanu. Rozbil nám pravý dolný roh okna. Otec prudko šliapol na brzdu, až sme takmer vyleteli zo sedadla. Keď sme bezpečne zastavili na krajnici diaľnice a vystúpili z auta, pár metrov od nás sme videli nehybne ležať bieleho vtáka. Náš otec zavolal do poisťovne, aby nám povedali, kde je najbližší servis. Keď už konečne dotelefonoval, nastúpili sme do auta. Keď sme vyštartovali z krajnice, v aute nastalo úplne ticho. Nikdy sa nám nestalo, že by nám bocian rozbil predné sklo. Po asi pol hodine cesty som zaregistroval malé svetielko vedľa môjho okna. Bolo to veľmi zle viditeľné, no stále som ho videl. Vyzeralo to ako malá duša niekoho alebo niečoho. V tej chvíli mi nedošlo, že to mohla byť duša toho bociana. Ale potom, keď sme prišli domov, mi to došlo. Prišlo mi ho trochu ľúto kvôli smrti, ktorou si prešiel.
Bol to jeden z najhorších zážitkov v mojom živote, ale som rád, že sme nakoniec došli domov zdraví a živí.