Vybrala som si túto knihu preto lebo príbehy tam boli krásne. Prečítala som knihu s názvom Rozprávkové varechy. Chcela by som byť ako Katka, lebo mala herbár s listami.
Ocko má dve dcéry. Veľkú Katku chvíľu planú, chvíľu zlatú a ešte malú Táňu chvíľu planú, chvíľu zlatú. Je večer Katka a Táňa musia ísť spinkať. Táňa povedala: Ja nechcem ísť spinkať. Tato jej povedal básničky, ale ani to nepomohlo. Katka povedala Táni rozprávku o Žuvačkovom kráľovstve. Všetko tam bolo zo žuvačky, len ľudia neboli zo žuvačky. Vtom žuvačkovom kráľovstve žil kráľ a jeho dcéra Evelína. Bol večer. Zrazu kráľovi zvoní telefón. Volal mu štvorhlavý drak Aladár. Chcel jeho dcéru Evelínu. Zobral Evelínu, išli do jaskyne a dal ju posadiť na posteľ. Drak jej rozprával o ostatných princeznách, ktoré stretol z iných kráľovstiev a že ich zjedol. Potom prišiel princ a zachránil ju. Do prvej, druhej, tretej a štvrtej hlavy hodil žuvačkový kameň a odsekol hlavy. Potom zobral Evelínu do kráľovstva a mali veľkú svadbu. Kráľ im dal ako svadobný dar žuvačkovú ružu skríženú so žuvačkovými nezábudkami. Táňa vďaka Katkinému príbehu zaspinkala, lenže Katka sa bála isť spať. Tato jej hovoril, že sa nemá čoho báť. Katka nakoniec zaspala. Na druhý deň sa Katka zobudila a túžila po herbári. Zrazu sa pozrela cez okno a uvidela napadané listy zo stromu. Katka zvýskla. Jupí! Vybehla von, nazbierala pár listov a išla dnu si dať listy do herbára. Bol večer. Katka si dala herbár pod vankúš a ľahla si. Čo to cinká ? Katka sa pozrela do herbára. To neboli listy, boli to škriatkovské čiapky. Ach nie! Prepáčte! To som nechcela! Katka ich rýchlo dala na trávu na čerství vzduch a vrátila sa domov. Ľahla si a hneď zaspala.