Jeden deň si ujo Bohdan chcel po obchôdzke oddýchnuť, ale neoddýchol si. V jedline našiel zabitú jelenicu, vedľa ktorej ležalo mláďa. Jelenča zobral so sebou domov. Ujov starší syn Karol mu dal meno Peťko. Peťka kŕmil a ten veľmi mocnel. Spriatelil sa s ujom Bohdanom, ale aj s jeho poľovným psom Jeríkom. Keď Peťko vyrástol, začal chodiť s ujom do hory. Mal veľmi rád osolený chlieb a ohorok z cigarety. V druhom roku nasadil Peťko šestoráka, a v treťom až desatoráka. Bol silný a čoraz častejšie sa vyberal sám do hory, potúlal sa, no k večeru sa vrátil domov. Na jeseň tretieho roku Peťko znepokojnel. Blížila sa jelenia ruja. V jeden jesenný deň sa Peťko za túlačky nevrátil domov. No nevrátil sa ani o týždeň, ba ani o mesiac. Raz jeden horár povedal ujovi Bohdanovi, že sa stretol s veľmi dôverčivým jeleňom. Všetci dúfali, že Peťko sa po ruji vráti späť. Ale nevrátil sa. Raz v lete nasledujúceho roku sa predsa ujo Bohdan stretol v lese s Peťkom. Ujo ho nakŕmil a on potom odišiel. Darmo za ním volal, už sa viac nevrátil. Odvtedy ho nebolo. Možno ho stihol osud jeho matky.
