„Samurajova záhrada“ ma oslovila už od prvej stránky, pretože Tsukiyama dokáže naplniť každú vetu kľudom a pokojom, ktorý je charakteristický pre japonskú kultúru. Príbeh o priateľstve dvoch žien, ktoré žijú v Japonsku počas 30. rokov, je jemný a dojemný. Autorka vytvára nádherný svet, v ktorom sa spája príroda, tradície a emocionálne vzťahy. Hoci sa príbeh odohráva v historickom kontexte, témy ako láska, vernosť, zrada a prekonávanie ťažkostí sú univerzálne. Tento príbeh ma fascinoval, pretože bol plný zmyslu pre detail – či už ide o krásu japonských záhrad, alebo o každodenné rituály, ktoré postavy vykonávajú. Zároveň kniha preskúmava aj postavenie žien v japonskej spoločnosti, čo je veľmi zaujímavé. Zároveň však aj v náročných situáciách, keď sa postavy musia vyrovnať so stratami a zmenami, kniha ponúka nádej a silu znovu nájsť svoje miesto v svete. Tento tichý, ale silný príbeh mi pripomenul, aké dôležité sú medziľudské vzťahy a ako ich dokážeme formovať v náročných časoch.
