Sedem krkavcov
Príbeh začína v dome kde bývajú matka, otec, a 7 synov. Chlapci boli neposlušní, tak mama vyslovila slová: ,,Bodaj ste sa všetci na krkavce premenili“ Nanešťastie, jej slová sa naplnili. Namiesto 7 chlapcov v kuchyni stálo 7 krkavcov, ktorí vzlietli preč a už ich nebolo. Matka s otcom boli nešťastný ale ich smútok trocha zmiernilo narodenie dcérky Bohdanky. Ked Bohdanka trocha vyrástla, našla v komore chlapčenské kabátiky a košele. Vypytovala sa matky, že komu patrili ale matka ju umlčala a rozplakala sa. Začudovaná Bohdanka sa vypytovala slúžky, či nevie komu patrili. Slúžka jej všetko prezradila. Od vtedy mala Bohdanka na mysli iba záchranu jej zakliatých bratov, ale musela najprv nabrať sily. Prešli roky, a 18-ročná Bohdanka sa odhodlala poprosiť rodičov o požehnanie na jej záchrannej ceste. Najprv nesúhlasili, ale neskôr ich odmäkkčila slzami. Vypravila sa do sveta, dlho chodila a o bratoch nikde nechyrovala. Raz zablúdila v hlbokom lese, až zrazu objavila chalúpku. Vošla do nej, ale všade bolo ticho, pusto. Čakala na majiteľa a zrazu sa dvere rozleteli dokorán a v nich stal Vietor. Pýtala sa ho, či niečo nepočul o jej zakliatých bratoch. On jej pomôcť nevedel ale zaniesol ju k bratovi Mesiacovi, ktorý možno niečo vedel. Ale ani u neho nepochodila, ale Mesiac ju zaniesol k jeho bratovi Slncu. Slnce jej dal najesť a prezradil jej, že vie kde sa jej bratia skrývajú. Zobral ju do tmavej doliny ohradenej vysokými skalami. Hneď ako ju vysadil, rozlúčil sa a zmizol. Onedlho našla jaskyňu so 7 posteľami, 7 miestami pri stole. Vedela, že ich našla. Tak im navarila a schovala sa. Keď sa bratia vrátili z poľovačky, našli navarené. Hneď sa čudovali a začali hľadať. Bohdanku našli učupenú pri posteli. Pýtala sa ich, ako ich vyslobodiť. Bratia jej prezradili že musí každému po košeli ušiť, ale iba z ľanu ktorý sama zaseje, sama vytrhá, vytrepe, spradie, priadzu sama utká, plátno vybieli a košele z neho ušiť. A pri tom všetkom nesmie ani slovo povedať. Bohdanka jasne že súhlasila, tak ju jeden z bratov zaviedol do peknej dolinky, kde jej ukázali pole a bútľavú vŕbu v ktorej môže bývať. Bohdanka poctivo sa starala o ľan, keď zrazu zbadala koč so sluhom a švárnym mládencom, ktorému sa hneď zapáčila. Bohdanka ukázala, že je nemá ale mládenec ju aj tak zobral ku sebe na hrad. Dovolil jej si zobrať so sebou jej ľan, praslicu i vreteno. Na hrade usilovne priadla, a dokonca sa jej mal narodiť synček. Mládenec mal avšak na hrade svoju nevlastnú sestru, ktorá bola skrytá ježibaba. Keď sa blížila Bohdankina hodina, jej muž dostal od priateľa prosbu aby mu prišiel na niekoľko dní pomôcť. Takže muž odišiel. Onedlho sa Bohdanke narodilo dieťatko, ale ježibaba jej syna zobrala a zahodila von oblokom a namiesto neho podhodila mača. Bohdanka nemohla nič robiť. Ježibaba po celom hrade rozkrikovala, že Bohdanka je divá žena. Dokonca aj písala list jej mužovi aby u priateľa ostal dlhšie. Ľudia sa rozhodli Bohdanku upáliť na hranici. Jej však chýbalo posledných 7 stehov na rukáve poslednej košeli. Keď už bola Bohdanka pripravená sa rozlúčiť so životom, zachránilo ju 7 krkavcov s dieťaťom v zobáku. Bohdanka rýchlo nasadila na bratov košele, vtom prišiel jej muž od priateľa, zobral ježibabu a upálil ju. Z krkavcov sa stali naspäť jej švárni bratia, ktorí sa vrátili späť za ich rodičmi.
Posolstvo, ktoré si odnášam je, že vždy by sme si mali zvážiť a premyslieť čo ideme povedať. A ešte by sme mali byť opatrný komu veríme, lebo nie každý človek je taký za akého ho pokladáme.