Bývala som raz medzi dvoma dedinkami. Volali sa Selec a Trenčianske Stankovce. Raz môj otec doniesol štrnásť sliepok a jedna z nich bola prítulná. Bolo leto, veľmi teplo a spadla som do žihľavy, keď som sa húpala. Keď som do nej spadla, dostala som moc, veľmi dobrú moc, mohla som lietať. Keď som dostala tú dobrú moc, naozaj som si myslela, že budem lietať, ale iba som ležala v tej žihľave. Ležala, ležala, ležala a plakala. Ležala som tam až do jesene. Potom prišla mama a vytiahla ma. A kým ma vytiahla, tak bola zima.