Danka bola majsterkou sveta v nakupovaní darčekov. Každé Vianoce dokázala prekvapiť a pobaviť celú rodinu ich výberom. Nebolo to iné ani teraz.
Vianoce už boli za dverami, a tak sa rozhodla, že zase vyrazí na nákupy. Mala ušetrených pár korún a zhruba vedela, čo kúpi mame, bratom a aj starým rodičom.
Po vyučovaní sa s kamoškami, Zuzkou a Máriou, vybrali do mesta. Vošli do obchodného domu Prior a poď ho do prvého obchodu, ktorý im stál v ceste. Predávali tam vianočné ozdoby. Zuzka tam našla takého divného vtáčika, ktorý sa pripne na vetvičku stromčeka. Rozhodla sa, že ho dá mame pod stromček. Na poschodí bolo hračkárstvo a to bol pre ne raj na zemi. Tam im udrel do očí regál plný igráčekov od výmyslu sveta. Mali snáď všetky povolania. Danka zobrala troch, no potom sa vrátila k regálu.
“Predsa musím kúpiť aj sebe nejakého. Veď nie som od macochy,” pomyslela si.
Takto vybavila mamu a bratov. Budú igráčekovia. Veď mama predsa vravela, že by chcela nejakého kominárika pre šťastie. Tak ho bude mať.
Ďalšie veci už chceli kúpiť v drogérii. Starkému tam kúpila penu na holenie.
“Je to užitočné, lebo starký si holí fúzy každý deň,” rozmýšľala nahlas Danka.
No ako hľadali, tak hľadali, darček pre starkú tam nemohli nájsť. Starká chcela sieťku na vlasy, aby jej nepadali natáčky.
Pomaly sa pobrali domov s pocitom spokojnosti, len Danku stále škrelo, že nemá všetko kúpené. Uprosila dievčatá, aby sa zastavili ešte v malej drogérii pri kostole. Oni zostali čakať vonku a Danka vošla dnu a dala sa do hľadania. Veľmi sa jej nedarilo, tak sa spýtala predavačky:
“Prosím vás, máte sieťku na vlasy?”
“Samozrejme a akú by si chcela?”
“Ja neviem. A aký je medzi nimi rozdiel?”
“Rozdiel je hlavne v cene a v kvalite. Máme za 3, 6 a 9 korún. Tá za 9 korún je najpevnejšia.”
Danka pozrela do peňaženky a mala problém. Zostali jej posledné 4 koruny. Opýtala sa kamošiek, ale ich peňaženky už tiež zívali prázdnotou. Kúpila teda tú najlacnejšiu a za poslednú korunu si ešte kúpila výkres.
Dni rýchlo ubiehali, až prišiel dlhoočakávaný Štedrý deň a išlo sa na vidiek k starým rodičom. Tam sa vždy stretla celá rodina. Spoločne sa navečerali a potom rýchlo bežali do obývačky, pozrieť sa, čo je pod stromčekom. Darčekov bolo veľa, no jeden tam svietil ako monokel pod okom. Bola to zápalková škatuľka. Dankini bratia si začali robiť srandu, že niekto tu dostane zápalky pod stromček. Mama povedala, že to asi niekto zabudol, veď nikto predsa nedostane zápalky.
“Starká, to je pre teba. Pozri sa dovnútra,” povedala Danka.
Starká teda otvorila škatuľku a v nej bolo čosi tenulilinké, akoby to bolo vyrobené z vlákna na silónky. Vybrala to von, obzerá si to a vlastným očiam neverí.
“A čo to vlastne je?” Spýtala sa mama.
“Akože čo? No predsa sieťka na vlasy, ktorú starká chcela. Tak som jej ju kúpila,” odpovedala Danka.
“No ale v krabičke od zápaliek? To by teda naozaj nikoho nenapadlo, len teba,” povedala mama a všetci sa na tom výborne bavili.
O pár dní sa išlo zase k starým rodičom na návštevu. Starká ich privítala s divným sieťkovitým čudom na hlave, ktoré jej držalo natáčky na mieste.
“Starká, ale to nie je tá sieťka, ktorú som ti dala. Kde ju máš?” spýtala sa Danka.
“Jáj, dievčatko moje. Vysávala som a tam v rohu pod zrkadlom bola taká “pavučinka,” tak som ju povysávala. Neskôr som zistila, že to bola tá sieťka na vlasy. Ja za to nemôžem, ale naozaj to vyzeralo ako pavučina.”
A tak “pavučinka” nechtiac skončila vo vrecku vysávača spolu s ďalšími ozajstnými pavučinami.