Na začiatku príbehu stretne rozprávač Maca Mlieča, ktorý pásol kravy. Rozprávajú sa o Macovej robote, o tom ako dlho už pracuje u gazdu, koľko má rokov, akú má plácu.
Poradí mu až si zráta koľko by mal peňazí dostať, keby ho gazda každý rok riadne vyplácal. Jemu sa však ale nezdá, že vy by ho chce gazda okrádať. Mal kde spať, čo jesť mal oblečenie. Gazda mal Maca rád, lebo vedel sa dobre postarať o jeho kone, ktoré keď už boli staré tak mu gazda kúpil nové. Rád ich opatroval, ako svoje vlastne. Raz podvečer šiel Maco pre gazdu do mesta sa mladé kone splašili a prevrátili koč. Maco si zlomil nohu. Richtár ho odviezol do nemocnice, ale noha sa mu nezahojila. Začal krívať a na prácu s koňmi už nechodil, a tak mu gazda dal na starosť voloch. O pár rokov nezvládal ani volom seno dávať, tak mu iba kravy pásť a spával v telínci, kde bola zima. Maco vážne ochorel a nepomohli mu ani lesné bylinky. Vrcholí sa zľutovali a prácu robili zaňho. Preto šiel za gazdom opýtať sa ho koľko mu dlhuje. Gazda to spočítal a zistil že on dlhuje masový 13 zlatých. Maco mu povedal, nech mu to nevypláca, nech mu urobí pekný pohreb a gazda mu to sľúbil. Macovi pred tým ako sa mu poďakoval, gazda povedal , že mu pošle na ráno babu, ktorá ho namastí ťa špiritusom a, že sa zohreje, prejde mu to za dva-tri dni, a bude chlap ako buk. Potom podal mu pohár víno, no jemu vypätilo žalúdok a tak to nevypil. Gazdu vypočul, ale nepotešil sa. Bolo mu to ľahostajné. Pretože vedel, že ak vyzdravie, bude robiť, ak zomrie, bude v hrobe hniť. Maco ešte pred smrťou sa mu poďakoval, že mohol stráviť svoj život u neho. Ráno našli Maca mŕtveho a studeného. Gazda mu vystrojil krásny pohreb s kňazom a odobierkou, Richtára celá obec pochválila, len sluhovia v obci povrávali si, že však ho mal za čo pochovať.