Sklenená fľaša sa nudí. Cez celý svoj život ešte nezažila žiadne dobrodružstvo. Furt tu len sedí a sedí. Zrazu sa v komore otvoria dvere. Vojde žena. Zoberie sklenú fľašu a ide von. Sklenená fľaša sa poteší – veď je to jej prvé dobrodružstvo v živote! Žena ju hodí do batoha a ide do lesa. Sklenú fľašu to dosť zabolelo. Žena si ju vytiahne a vypije z nej vodu. Sklenená fľaša si pomyslí: „Prečo pitie zo mňa ma musí tak bolieť?“ Bolo to preto že tá žena s ňou pila takou silou že všetky fľaše na celom svete by sa cítili hrozne. Nakoniec žena povedala : „Tu ma už nikto nebude vidieť!“ A hodila sklenenú fľašu cez celý les. Dokonca sa celá tá fľaša rozbila. Stále len plakala a plakala. Nakoniec ju započula srnka v lese a našla ju celú rozpadnutú. Srnka zavolala všetky zvieratá v lese. Sojka priniesla veľa lepidla a všetci ju dokopy zlepili. A tak mohla fľaša ďalej slúžiť.
