Sklenený meč od Victorie Aveyard je druhá časť série Červená kráľovná a podľa mňa je ešte temnejšia, napínavejšia a emocionálne intenzívnejšia než prvý diel. Príbeh pokračuje tam, kde skončila Červená kráľovná. Mare Barrowová uteká pred Mavenom, ktorého zrada ma totálne dostala, a snaží sa nájsť ďalších „novokrvných“, teda ľudí ako ona, červení s mocou, aby s nimi vybudovala odpor proti tyranskému režimu.
Môj názor je, že Mare sa v tejto časti brutálne zmenila. Je zranená, paranoidná, cíti vinu a je neustále pod tlakom. A aj keď ju to robí trochu menej sympatickou, pôsobí to veľmi realisticky. Páčilo sa mi, že autorka ukazuje aj psychickú daň, ktorú si vojna a zrada vyberajú na človeku. Niekedy som si hovorila: “Mare, preber sa!” ale zároveň som chápala, prečo koná, ako koná.
Cal je opäť taký ten hlas rozumu. Je silný, lojálny, ale aj on je zničený tým, že musí bojovať proti svojmu vlastnému bratovi. Ich dynamika s Mare je podľa mňa výborná, plná napätia, nevyjasnených citov, bolesti, ale aj dôvery. A Maven… úprimne, on je tak fascinujúco zlý, že sa naňho nedá zabudnúť. Jeho manipulácie sú desivé a zároveň smutné, lebo vieš, že ho do toho dotlačila aj jeho matka.
Najzaujímavejšie mi na tejto knihe prišlo to, ako sa celý svet rozširuje. Spoznávame viac o schopnostiach, o politike, o tom, že nepriateľom nemusí byť len kráľ, ale aj človek vedľa teba. A ten podtitul “Každý môže zradiť”, no ten je úplne trefný, lebo nikdy nevieš, komu môžeš veriť.
Ja si myslím, že Sklený meč je temnejší, ale zároveň silnejší diel. Doporučila by som ho každému, kto miluje príbehy plné akcie, bolesti, ale aj nádeje. A hlavne tým, čo už čítali prvý diel, pretože tu to začína byť naozaj osobné a brutálne. Tento diel ma nenechal ani len vydýchnuť.
