Sklenený zvon – Sylvia Plath
Za život som prečítala množstvo kníh. Od mladého veku som rada čítala fiktívne knihy z rozličných vesmírov, svetov plných mágie, tajomstiev a prekvapení. Fikcia ostala mojím obľúbeným žánrom i v dospievaní. Kto by predsa nechcel občas uniknúť z reality, ktorá sa nám často môže zdať krutá, do sveta, kde je všetko možné? No postupom času som si obľúbila i knihy z nášho vesmíru, z reálneho sveta. Knihy ktoré namiesto úteku od našich pocitov naše pocity odrážajú, pomáhajú nám lepšie ich pochopiť a uisťujú nás, že na svete nie sme jediný kto ich pociťuje.
Rozhodla som sa písať o jednej z prvých takýchto kníh, akú som kedy prečítala – Sklenený zvon. Autorkou knihy je Sylvia Plath. Rozhodla som sa ju prečítať najmä pre známy citát z knihy – o figovníku. Citát znie: „Predstavovala som si svoj život, ako sa predo mnou rozvetvuje ako ten figovník z poviedky. Na konci každej vetvičky ma lákala nejaká skvelá budúcnosť ako veľká purpurová figa. Jedna figa bol manžel a šťastný domov plný detí, druhá figa bola slávna poetka a tretia slávna profesorka.“ Citát opisuje pocit nerozhodnosti, ohľadom svojej budúcnosti, hlavnej postavy knihy, Ester. Pre jej nerozhodnosť a túhu po všetkých figách naraz, figy začnú schnúť, padať na zem a hniť. Ona sa tak pre túhu stať sa všetkým, nestane ničím.
Kniha sleduje príbeh Ester ktorej sa naskytne úžasná životná príležitosť stáže v New Yorku. Tá si však túto príležitosť vôbec neužíva, ba naopak prepadá ju pocit prázdnoty. Po návrate domov sa opakovane neúspešne pokúša o samovraždu. Po poslednom neúspešnom pokuse sa ocitá v psychiatrickej liečebni. Stav Ester sa postupne zlepšuje a však kniha končí neurčite, Ester vstupuje do miestnosti kde posúdia, či už je pripravená na prepustenie a návrat do svojho života.
Ako som už spomínala kniha mi dala pocit, že určité pocity nepociťujem sama, cítila ich predsa Ester, autorka i tisíce čitateľov. Ukázala mi, že často viac záleží na našom pohľade na vec, ako na skutočnej situácií. Ester predsa len mala pred sebou výbornú príležitosť ktorú pre svoj pohľad na svet (a mentálne problémy) nedokázala plne využiť. Knihu by som vrelo odporučila väčšine čitateľov, aj keď si naďalej zastávam názor, že občas je lepšie a ľahšie toľko nerozmýšľať a prečítať si radšej knihu o kúzlach.
