Vybrala som si knihu Slová načmárané na stenách, lebo ma hneď zaujala tým, ako úprimne zachytáva svet niekoho, kto ho vníma inak.Už v kníhkupectve ma táto kniha zaujala zaujímavým obalom. Ukázala mi, aké ľahké je rýchlo niekoho odsúdiť bez toho, aby sme naozaj pochopili, čím si prechádza. Príbeh približuje život Adama, tínedžera so schizofréniou, ktorý sa snaží žiť normálny život, no jeho myseľ mu to často neumožňuje. Okrem jeho vnútorného boja kniha sa venuje aj vzťahom – s rodinou, priateľmi a dievčaťom, ktoré mu ukáže, že nie je definovaný len svojou chorobou. Autorka JuliaWaltonová píše tak nenútene, že som mala pocit, akoby som nečítala knihu, ale počúvala niekoho skutočného.Štýl písania bol taký jednoduchý a prirodzený, že som mala pocit, akoby som bola priamo v Adamovej hlave.Mala som pocit, akoby som na chvíľu mohla nazrieť do hlavy niekoho iného a pochopiť jeho pohľad na svet. Už po pár stranách som vedela, že mi táto kniha zostane v hlave ešte dlho a milovala som pocit, že som sa v príbehu celkom súcitila s hlavnou postavou. Viackrát som sa zastavila a premýšľala nad tým, ako často prehliadame veci, ktoré sú dôležité. Príbeh mi pripomenul, ako veľa znamená, keď má človek pri sebe niekoho, kto ho naozaj chápe. Príbeh bol pre mňa zážitok čítať a nebol to len fiktívny príbeh o tínedžerovi, ale aj zamyslenie nad tým, ako spoločnosť vníma choroby iných. Táto kniha mi ukázala, že duševné choroby nie sú niečo vzdialené alebo nepochopiteľné – sú súčasťou životov mnohých ľudí, len o nich často nehovoríme.
