Snehové dievča od Sophie Anderson sa mi veľmi páčila, pretože je plná fantázie, ale zároveň sa v nej riešia aj skutočné pocity, ktoré zažívame aj my. Hlavná postava sa volá Taša a na začiatku príbehu sa s rodičmi presťahuje k starému otcovi na sever, kde je úplne iný život ako ten, na aký bola zvyknutá. Je tam veľa snehu a málo ľudí. Taša sa tam cíti osamelo a smutne, lebo si nevie nájsť nových kamarátov a zároveň má v sebe aj staré rany z minulosti. Jedného dňa sa rozhodne postaviť snehové dievča, ktoré nazve Aliana. No stane sa niečo magické- Aliana ožije. Odvtedy začnú spolu prežívať rôzne dobrodružstvá v noci po lese, po horách, spoznávajú zvieratá, prírodu a Taša sa začína meniť. Vďaka Aliane si uvedomí, že nie je zlá alebo divná, ako si o sebe myslela, ale že je odvážna, zvedavá a milá. Postupne začína veriť sebe aj ľuďom okolo. Ako však prichádza jar Aliana musí odísť. Taša je samozrejme smutná, ale odváži sa urobiť niečo, čo by a začiatku nikdy neurobila- skúsi sa skamarátiť s deťmi z dediny.
Príbeh bol podľa mňa veľmi pekný. Čítal sa ľahko a niektoré časti boli také smutno-krásne. Páčilo sa mi, že aj keď je to rozprávkové, veľa vecí z toho sa dá preniesť do skutočného života. Napríklad, že keď sa cíti niekto osamelý či iný, vždy sa nájde niekto alebo niečo, čo môže pomôcť. Nie vždy to musí byť snehové dievča, ale aj kamarát, rodina alebo aj dobrý učiteľ.
Odporúčam túto knihu všetkým, ktorí majú radi príbehy so zimou, kúzlami a emóciami, nemajú radi úplne obyčajné príbehy, ale chcú trochu čarovného sveta.
