Tento príbeh bol o jednej mladej princeznej, ktorá mala čierne vlasy a pleť bielu ako sneh, volala sa Snehulienka. Po smrti matky sa Snehulienkin otec vydal za zlú macochu. Tá chcela byť najkrajšia, no vždy to bola Snehulienka. Jedného dňa keď zomrel aj kráľ, Snehulienkin drahý otec, prevzala žezlo macocha. Tá vždy viac a viac chcela byť najkrajšia, a tak prikázala poľovníkovi aby zaviedol Snehulienku do lesa, zastrelil ju a priniesol jej srdce macoche. Ten však tak neurobil. Zaviedol Snehulienku do lesa, prikázal jej aby utekala čo najďalej. Po ceste späť zastrelil srnu a vytiahol jej srdce, ktoré priniesol. Snehulienka vystrašená a zablúdená v tmavom lese natrafila na malú chalúpku, do ktorej sa uchýlila pred tmou a chladom. Keď vošla dnu všetko bolo malinké a špinavé. Poupratovala, najedla sa, spojila dve malé postieľky, zaspala. Otvorila oči, nad ňou stálo sedem malých hláv s čiapočkami, vystrašila sa, bolo to sedem trpaslíkov, ktorí prišli do svojho obydlia. Snehulienka s nimi pár dni nažívala, kým macocha neprišla, na to, že Snehulienka stále žije. Vymyslela teda plán ako sa jej zbaviť. Otrávila jablko a v zásterke tváre staršej babičky prišla za ňou. Ako sa jej prihovárala prezlečená za starenku ponúkla jej jablko. Ona ako dobrý človek neodmietla a ochutnala to skvelé, šťavnaté a sladké jabĺčko ako opisovala starenka. Hneď po prvom odhryznutí spadla na zem a zaspala. Keď trpaslíci prišli k svojmu domčeku zhrozene sa pozerali na nehybné telo Snehulienky. Uložili ju v jej najobľúbenejších žlto modrých šatách a červenej mašli vo vlasoch . Po pár dňoch išiel okolo princ, čarovným bozkom ju prebral späť k životu. Nakoniec žili šťastne až do smrti.