„Antigona“ je tragédia, ktorá ma zaujala najmä svojím vyjadrením konfliktu medzi osobnými morálnymi hodnotami a autoritou štátu. Hlavná postava, Antigona, je dcérou Oidipa a, ako hrdinka tejto tragédie, sa postaví proti rozhodnutiu kráľa Kreóna, svojho strýka, ktorý zakáže pohreb jej brata Polyneika. Pre Antigonu je pohreb brata vecou osobnej cti a božského zákona, ktorý je silnejší než akýkoľvek ľudský zákon. Celý dej sa točí okolo jej rozhodnutia vykonať to, čo považuje za správne, aj keď vie, že za to môže zaplatiť svojím životom. Tento konflikt medzi práva a povinnosťami jednotlivca a autoritou je v knihe veľmi silne zdôraznený. Antigonin boj za spravodlivosť, jej neústupnosť v tom, čo považuje za morálne správne, ma veľmi oslovil. Je to žena, ktorá sa postavila voči moci, a aj keď jej osud je tragický, jej rozhodnutie ostať verná svojmu presvedčeniu je niečo, čo ma veľmi inšpirovalo. V súčasnej dobe, keď sa často stretávame s výzvami v oblasti osobnej integrity a autoritárskych tlakmi, sa mi tento príbeh zdá byť veľmi relevantný a aktuálny. Moje zamyslenie sa nad tým, čo je v živote dôležité – či už je to poslušnosť voči moci alebo zachovanie vlastného presvedčenia – mi poskytlo cenný pohľad na to, ako sa vyrovnať s osobnými dilemmami a zodpovednosťou. Vybrala som si túto knihu, pretože sa mi páči jej hlboký filozofický rozmer a to, že aj napriek tisícročnej histórii, sa témy, ktoré Antigona otvára, stále týkajú každého z nás. Táto tragédia ma nútila zamyslieť sa nad tým, ako ďaleko sme ochotní ísť za svoje presvedčenie a čo všetko obetujeme, aby sme zostali verní svojim hodnotám.
