Kniha Antigona od Sofokla bola pre mňa zaujímavým pohľadom na starovekú tragédiu a na to, ako sa riešili konflikty medzi zákonom a morálkou už v dávnych časoch. Hoci ide o dielo staré niekoľko tisíc rokov, jeho téma je stále aktuálna. Hlavná postava Antigona sa rozhodne pochovať svojho brata napriek zákazu kráľa Kreóna, lebo verí, že to, čo je morálne správne, je viac ako zákon. Tento jej čin ma zaujal, pretože ukazuje odvahu postaviť sa autorite a stáť si za tým, čo považuje za správne, aj keď za to zaplatí životom.
Kreón mi zo začiatku pripadal ako tvrdý vládca, ktorý len chce dodržiavať poriadok, ale neskôr sa ukáže, že jeho tvrdohlavosť a pýcha ho dovedú ku tragédii. Celé dielo je vlastne o konflikte dvoch silných postáv, ktoré majú každý svoju pravdu, no ani jeden z nich nie je úplne bez chyby.
Štýl diela je trochu náročnejší na čítanie, hlavne kvôli staršiemu jazyku a veršovanej forme, ale keď som sa do toho dostal, príbeh ma pohltil. Páčilo sa mi, že aj keď ide o tragédiu, núti čitateľa zamyslieť sa nad tým, čo je dôležitejšie – zákon alebo svedomie.
Antigona je podľa mňa silné dielo, ktoré ukazuje, aké následky môže mať tvrdohlavosť, moc, ale aj statočnosť. Napriek tomu, že vznikla v starovekom Grécku, jej odkaz má čo povedať aj dnešnému človeku.
