Soľ nad zlato
Rozprávka sa začína myšlienkou starého kráľa, že ktorej z troch dcér by mal zanechať celé kráľovstvo. Začal sa ich pýtať, ako veľmi ho majú rady. Najstaršia ho má rada viac ako zlato, prostredná ako jej vienok zelený, a najmladšia ako soľ. Výrok najmladšej sa kráľovi natoľko nepáčil, že ju vyhnal zo zámku a doložil, že keď prídu časy keď bude soľ vzácnejšia ako zlato, potom bude kráľovnou. Pobrala sa najmladšia dcéra, Maruška, zo zámku do hlbokého lesa. Tam jej do cesty vošla stará veštica. Zavolala ju k sebe domov aby u nej slúžila. Keďže Maruška sa do hradu vrátiť nemohla, ostala ona u starenky. V hrade medzitým došla soľ, kráľ bol zúfali, nemal čím hostiť ľudí, ani hostiny neboli dobré. Všetci ľudia chodili ako omámený, kráľ a jeho dcéry ochoreli. Starenka vtedy povedala Maruške, že je čas sa vrátiť domov. Chcela Marušku odmeniť za jej pomoc, ale ona nič nežiadala, iba vrecko soli. Starenka vyhovela, avšak dala jej k tomu prútik, ktorým keď šibne po zemi, zem sa otvorí a má ísť dnu. Maruška priniesla soľ do hradu, všetci sa radovali, stala sa kráľovnou, na svojho otca sa za vyhnanie nehnevala. Keď sa soľ vo vrecku minula, použila prútik a vošla do zeme, ktorá vyzerala ako z ľadu. V nej bývali piadimužíci, ktorý jej vždy dali toľko soli, koľko vládala uniesť. Snažila sa Maruška vypátrať starenku, ale po nej a jej chalupe neostalo ani stopy.
Z tejto rozprávky som si zobral, že mali by sme si vážiť aj jednoduché, na prvý pohľad zbytočné veci, a že by sme sa mali tešiť aj z maličkostí.