V malej dedinke obklopené zelenými lúkami a hustými lesmi žil bohatý sedliak menom Jakub. Mal veľkú farmu a ľudia mu závideli jeho bohatstvo. No jedného dňa sa dozvedel, že jeho pole, kde pestoval zemiaky, je údajne nad zlatom. O tejto zvesti sa dozvedel od starého Lesného ducha, ktorý mu povedal, že pod pôdou jeho polí sa nachádza veľká zlatá žila.
Jakub sa rozhodol že začne kopanie, aby našiel toto zlato a zbohatol ešte viac. Začal kopať hlboko do zeme a vynaložil veľké úsilie. Po mnohých dňoch a nocách kopania a neúspechu sa však zistilo, že sa mu nepodarilo nájsť ani len kúsok zlata.
Jedného dňa sa rozhodol opustiť túto snahu a vrátiť sa k svojim každodenným povinnostiam. Zistil, že jeho zemeľské práce sú v skutočnosti hodnotnejšie a spokojnejšie, než neustále túžba po zbohatnutí. Postupne si uvedomil, že pravé bohatstvo spočíva v láske k prírode, v priateľstve a v jednoduchosti života.
Tak sa Jakub vrátil k svojmu farmárskemu životu a už nikdy nechcel naďalej loviť zlato pod povrchom zeme. Povesť o Sološnici nad zlatom tak poukazuje na to, že skutočné bohatstvo môže byť niekedy úplne iné než sa na prvý pohľad zdá.