Starý mlynár sa rozhodol, že na trhu v meste predá svojho somára. Pomyslel si, že za neho dostane viac peňazí, keď bude zviera odpočinuté. Preto ho s najmladším synom priviazali k tyči, tyč si hodil cez rameno a milého osla niesli. O chvíľu stretli farmára a ten sa im za to, že vlečú ťažké zviera, vysmial. Mlynára mužov výsmech urazil. Rozkázal synovi, aby mu pomohol somára odviazať, a aby vyliezol na somárov chrbát. O chvíľu neskôr stretli troch kupcov. Muži neskrývali svoje opovrhnutie. ,,Mladý sa vezie a starý ide peši!“ Mlynár teda rozkázal synovi, aby zoskočil, a usadil sa na somárovom chrbte sám. O chvíľu ich stretli tri sedliačky, ktoré chlapca ľutovali. A tak mlynár prikázal synovi, aby si vyliezol na somárov chrbát k nemu. Čoskoro stretli troch sedliakov, ktorí si neodpustili poznámku: ,,Úbohé zviera, musí sa vláčiť s dvomi chlapmi.“ Mlynár so synom teda zo somára zosadli a išli pekne peši. O chvíľu už bolo mesto na dohľad a na trh bolo čo by kameňom dohodil. Stretli konského handliara. Muž sa poškrnul a zaznamenal: ,,To je ale hlúposť, aby páni chodili vedľa somára peši!“ Mlynár mal toho dosť, vykríkol a poznamenal, že človek by sa zbláznil keby vás mal všetkých počúvať. Popohnal somára a na trhu ho predal prvému kupcovi len aby nemusel počúvať všetky tie reči. Poučenie znie, že kto sa chce zavdačiť všetkým, ten sa nezavďačí nikomu.