Kde bolo, tam bolo, raz sovička Eli si nevedela nájsť kamaráta. Tak si ho išla hľadať. Sovička prišla za kravičkou a potom tancovali, hopkali, lenže potom Eli zaspala. A potom sedí na konári. A na druhé ráno prišla na pláž. Tak prišla za čajkou a oni sa vôbec nezačali hrať a Eli znova zaspala. Potom sedela na konári a utierala si slzičky, lebo zas zaspala, keď sa chcela hrať. Potom prišla ku žabe do močiara, lenže hneď stúpila do blata. Žabiak ju chcel naučiť kvákať. Ale sovička Eli to nevedela a miesto „kvak povedala iba „húhú“. A potom zaspala. Potom zas sedela na konári a hnevala sa, lebo zas zaspala. A nechcela spať, ale sa hrať. A potom hľadala kamaráta, lenže všetci v noci spali. Tak hľadala a hľadala a potom si našla kamaráta…
