Knihu Spevy Sama Cahupku výber napísal Samo Chalupka, ilustroval ju Oto Lupták a bola vydaná vo vydavateľstve Mladé letá v roku 1959.
Spevy Sama Chalupku obsahujú 15 básní ako Smútok, Mor ho!, Starý väzeň, Branko, Boj pri Jelšave, Bombura, Turčín Poničan, Likavský väzeň, Všeslav, Junák, Valibuk, Kráľohoľská, Kozák, Juhoslovanom a Bolo i bude.
Keďže kniha má veľa básní a každá báseň má svoju hlavnú postavu, pre mňa bol najhlavnejšou postavou Turčín Poničan, ktorý bol krutý a bezcitný vojak, žijúci v bohatstve, neskôr sa ale z neho stal človek s pokorou, keď si uvedomil, čo spôsobil vlastnej matke.
Najviac zo všetkých básní sa mi páčila báseň Turčín Poničan, v ktorej Turci prepadli obec Poníky, rabovali tam a Slováci pred nimi utekali. Turčín našiel schovanú starú ženu, uviazal ju na koňa, ťahal ju za sebou a dovliekol ju takto domov ako otrokyňu, aby sa starala o jeho syna. Raz mu spievala pieseň a Turčín ju okríkol, ako si to dovoľuje nazývať jeho syna svojím vnukom a starenka sa mu priznala, že keď raz prepadli Turci Poníky, uniesli jej trojročného syna so znamienkom hviezdy na boku. Turčín pochopil, že starenka je jeho matka, prosil o odpustenie a želal si, aby zostala u nich bývať.
V ostatných básňach píše Samo Chalupka o smútku ľudu, o zrade, o vojne, o tom, že Slováci neraz padli vo vojne ako obeť, povzbudzuje ľud, aby bojovali za práva svojho národa, o bitke Slovákov a Turkov, o vojakoch, o Jánošíkovi, ale tiež napísal báseň pre deti Valibuk.
V knihe sa nachádza veľa umeleckých prostriedkov, ako napr. personifikácia vietor niesol novinu, prirovnanie pevní ani skala, epiteton brada snežnobiela, metafora Tatry pyšno k nebu sa spínajú, ale aj básnická otázka ,,Káže ťa nesie k nám, junoško, potreba?
V tomto diele sa mi páčili múdre myšlienky, nad ktorými sa bolo treba zamyslieť, niektoré básne som si ale musela prečítať viackrát, aby som ich správne pochopila. Básne vo mne vyvolávali silné emócie, boli smutné, autor v nich využíval reálne témy, ktoré boli kedysi súčasťou ľudských životov. Veľmi sa mi páčila myšlienka ,,A Turčín a jeho žena hodili sa na kolená „Odpusť, mati, svojmu synu, prevelikú jeho vinu.“
Nepáčilo sa mi, že niektoré básne boli dosť ťažké na pochopenie, nevedela som presne, ako myslel autor niektoré vety.
Knihu určite odporúčam, básne v nej nie sú dlhé, rýchlo sa čítajú, sú v nich krásne myšlienky a človek si po prečítaní týchto básní uvedomí, že kedysi mali ľudia oveľa ťažšie životy a osudy, že terajší život je lepší aj napriek tomu, že z každej strany počúvame, v akej zlej dobe žijeme.